Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
34 Eleonóra Sándor<br />
možno právom považovať za súčasť českoslo−<br />
venského a v širšom ponímaní stredoeuróp−<br />
skeho občianskeho disentu, pôsobenie Výboru<br />
zodpovedalo uz<strong>na</strong>ným kritériám „alter<strong>na</strong>tívnej<br />
verejnosti“ či „samizdatu“ len čiastočne. Ak<br />
pod samizdatom rozumieme predovšetkým<br />
priestor pre necenzurovanú, slobodnú disku−<br />
siu, tak je dôležité poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ť, že texty<br />
Výboru po ich zverejnení neboli predmetom<br />
voľnej diskusie – <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> neexistoval<br />
maďarský samizdatový časopis alebo iné<br />
fórum, kde by bol vytvorený priestor <strong>na</strong> dis−<br />
kusiu. A keďže – ako sme <strong>na</strong> to už poukáza−<br />
li – dodnes nie sú známi spolupracovníci<br />
Výboru, nemôžeme si utvoriť jasný obraz ani<br />
o tom, ako <strong>na</strong>dobúdali tieto texty konečnú<br />
podobu. Nevieme, či politické názory, ktoré<br />
sa z nich dajú vyčítať, sa viažu len k osobe<br />
Miklósa Durayho, alebo k nejakej väčšej sku−<br />
pine.<br />
4. POSLEDNÝ ROK PRED PÁDOM<br />
KOMUNISTICKÉHO REŽIMU<br />
V lete 1988 dostal Miklós Duray povolenie<br />
<strong>na</strong> vycestovanie do Spojených štátov.<br />
Diskusia, ktorá by vyjasnila názorové rozdie−<br />
ly medzi ním a slovenským disentom, nemoh−<br />
la teda pokračovať, pričom sa práve začala<br />
erózia politického systému. Československý<br />
komunistický režim bol – popri NDR – <strong>na</strong>j−<br />
bigotnejším členom „mierového tábora“, kto−<br />
rého vedúci predstavitelia nechceli zobrať <strong>na</strong><br />
vedomie už citeľné otrasy komunizmu.<br />
Postupná pozvoľná liberalizácia, ktorá už<br />
dorazila aj do okolitých krajín, však <strong>na</strong>priek<br />
tomu prispela k mobilizácii slovenskej spo−<br />
ločnosti. 24 Najvýz<strong>na</strong>mnejším prejavom tejto<br />
skutočnosti bola tzv. sviečková manifestácia<br />
25. marca 1988 v Bratislave, zorganizovaná<br />
katolíckym disentom. (Následné súdne proce−<br />
sy potom boli rukolapnou ilustráciou odhod−<br />
lania režimu udržať si moc za každú cenu.)<br />
Na maďarskú menšinu <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> mala<br />
zrejme <strong>na</strong>jväčší vplyv čoraz liberálnejšia poli−<br />
tická atmosféra v Maďarsku, <strong>na</strong>jmä potom,<br />
keď sa cenzúra uvoľnila aj v spravodajských<br />
programoch maďarských štátnych elektronic−<br />
kých médií. Už <strong>na</strong> jeseň 1988 sa <strong>na</strong> južnom<br />
<strong>Slovensku</strong> vyzbieralo niekoľko tisíc podpisov<br />
pod výzvu proti plánom <strong>na</strong> demoláciu dedín<br />
v Rumunsku. Postupne sa aktivizovali aj také<br />
legálne inštitúcie ako Csemadok a Maďarská<br />
sekcia Slovenského zväzu spisovateľov.<br />
Najvýz<strong>na</strong>mnejšími menšinovými dokumentmi<br />
tohto obdobia sú „Memorandum Maďarov<br />
žijúcich v Československu 1988“ a manifest,<br />
ktorý dodatočne dostal pomenovanie „List<br />
tridsiatich troch“. 25 Vznik oboch dokumentov<br />
sprevádzali diskusie zásadného výz<strong>na</strong>mu. 26<br />
Samotné texty pre dnešného čitateľa asi ťažko<br />
osvetlia podstatu názorových rozdielov medzi<br />
ich autormi, o existencii ktorých sa dalo dlho<br />
len usudzovať <strong>na</strong> základe literárnych, estetic−<br />
kých diskusií. To, čo je zrejmé <strong>na</strong> prvý<br />
pohľad, je rozdielny tón oboch dokumentov:<br />
kým Memorandum obsahuje požiadavky<br />
adresované vláde, skupi<strong>na</strong> tridsiatich troch<br />
svoje návrhy „dáva <strong>na</strong> zváženie“ vedeniu<br />
komunistickej strany. Pravdepodobne z taktic−<br />
kých dôvodov sa do textu dostali aj také frázy<br />
ako „leninská národnostná politika“ alebo<br />
heslo glasnosti „viac socializmu, viac demo−<br />
kracie“. Kým autori Memoranda sa usilovali<br />
získavať podpisy v čo <strong>na</strong>jširšom kruhu poten−<br />
ciálnych podporovateľov, List tridsiatich troch<br />
bol ponúknutý <strong>na</strong> podpis len vybraným oso−<br />
bám a jeho autori sa zaviazali aj k tomu, že<br />
ho neposkytnú zahraničnej tlači. 27 Na rozdiel<br />
od Listu sú formulácie Memoranda všeobec−<br />
nejšie, pričom sa Memorandum osobitne<br />
venuje otázke transformácie politického systé−<br />
mu. Zrejme z tohto dôvodu nevenuje pozor−<br />
nosť takým parciálnym otázkam menšinovej<br />
kultúry, ktoré by v prípade pomerne otvorene<br />
požadovanej zmeny zriadenia, nepatrili medzi<br />
štátne úlohy. Cieľom „tridsiatich troch“ nebo−<br />
la totál<strong>na</strong> kritika režimu, ale dosiahnutie zlep−<br />
šenia postavenia maďarskej menšiny prostred−<br />
níctvom dialógu s komunistickou stranou − v<br />
rámci existujúceho systému. 28 Kvôli otvorenej<br />
kritike režimu autori Memoranda dialóg oča−<br />
kávať nemohli a ani si ho neželali, <strong>na</strong>jmä nie
Change language