Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Zme<strong>na</strong> režimu maďarskými očami<br />
33<br />
nuci režim. Nepodarilo sa dospieť k dohode<br />
ani v tom, či sa má vyhlásenie zmieniť aj o<br />
situácii Slovákov v Maďarsku a o otázke<br />
nedotknuteľnosti hraníc. 16<br />
Nedôveru, ktorá bola príčinou hore uve−<br />
deného neúspechu, výstižne dokresľujú aj prí−<br />
spevky pripravené pre kongres Vedeckej a<br />
umeleckej spoločnosti česko−slovenskej emig−<br />
rácie v Bostone, venovaný národnostnej poli−<br />
tike československého štátu, kde každý autor<br />
vystupoval v zmysle dohody vo svojom vlast−<br />
nom mene. 17<br />
Ján Čarnogurský – poukazujúc <strong>na</strong> situáciu<br />
pred mníchovským diktátom – kladie vo svo−<br />
jom príspevku otázku, či prístup maďarskej<br />
emigrácie k Československu, spochybňujúci<br />
legitimitu jeho existencie, odzrkadľuje názor<br />
celej maďarskej spoločnosti. Už samotný spô−<br />
sob položenia otázky skrýva v sebe možnosť<br />
kladnej odpovede. (Zároveň však Čarnogur−<br />
ský dodáva, že aj keby to tak bolo, „nesmie−<br />
me sa nechať zviesť zo svojho principiálneho<br />
stanoviska. Maďarskej menšine <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
prináležia všetky tie práva, ktoré sú potrebné<br />
pre jej normálny národný a sociálny roz−<br />
voj.“ 18 ) K podobnej generalizácii sa uchyľuje<br />
aj Miklós Duray v súvislosti s hodno−<br />
tením česko−slovenskej spoločnosti, keď vo<br />
svojom príspevku prezentuje ako fakt tvrde−<br />
nie, že „česko−slovenská verejná mienka – tak<br />
doma ako i v emigrácii – sa stotožňuje s ofi−<br />
ciálnou doktrínou štátneho <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>lizmu“. 19 Z<br />
jeho štúdie jednoz<strong>na</strong>čne vyplýva, že trvá <strong>na</strong><br />
svojom názore, že v menšinových otázkach<br />
nemôže dôjsť ku konsenzu bez toho, aby sa<br />
strany nezhodli <strong>na</strong> interpretácii dejín: „Kritika<br />
dnešnej národnostnej politiky, ak sa nezastaví<br />
pri konštatáciách, ale skúma aj jej pozadie, sa<br />
nemôže vyhnúť a<strong>na</strong>lýze procesu vo vývoji.<br />
Bez takejto a<strong>na</strong>lýzy je súčasná situácia nezro−<br />
zumiteľná alebo dezinterpretovateľná, pretože<br />
tendencie procesu ostávajú skryté. Odhalenie<br />
tendencií by sa však dotklo takých českoslo−<br />
venských národno−mocenských záujmov, <strong>na</strong><br />
ktorých objektívnu kritickú a<strong>na</strong>lýzu nie je<br />
ešte dnešná československá neoficiál<strong>na</strong> verej−<br />
nosť, až <strong>na</strong> malé výnimky, pripravená.“ 20<br />
Miroslav Kusý, polemizujúc v podstate s<br />
oboma uvedenými autormi, pri a<strong>na</strong>lyzovaní<br />
charakteru komunistickej moci nespochybňu−<br />
je, že existuje aj špecifický národnostný útlak<br />
– obzvlášť vtedy, ak činnosť menšín ohrozuje<br />
mocenské záujmy komunistickej strany –,<br />
avšak podľa neho sa vo vtedajšej národnost−<br />
nej politike motív pomsty už nedá objaviť − a<br />
ak predsa, treba ho hľadať inde: v povojnovej<br />
slovenskej (hlavne ľudáckej) emigrácii a sčas−<br />
ti v <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listických resentimentoch a ata−<br />
vizmoch jednotlivých skupín slovenského<br />
obyvateľstva (prejavujúcich sa vo forme pro−<br />
timaďarských nálad). 21<br />
Ďalšie dokumenty Charty však dokazujú,<br />
že keď sa spory o minulosť odložili <strong>na</strong>bok,<br />
prinášalo to aj rukolapné výsledky. Stano−<br />
viská Charty vo veci útokov <strong>na</strong> sídla maďar−<br />
ských inštitúcií v Bratislave možno považovať<br />
za samozrejmosť, <strong>na</strong>koľko zapadali do pred−<br />
stáv o základnej činnosti Charty. 22 Počinom<br />
zásadnejšieho výz<strong>na</strong>mu než tieto stanoviská<br />
bol dokument Charty číslo 74/87 vo veci<br />
medzinárodných garancií zásad právnej<br />
ochrany národnostných menšín odoslaný 15.<br />
decembra 1987 predsedníctvu českosloven−<br />
skej vlády, úradu slovenskej vlády a účastní−<br />
kom viedenskej následnej schôdzky Konfe−<br />
rencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe<br />
(KBSE). Text vypracoval Výbor <strong>na</strong> ochranu<br />
práv a popri vtedajších hovorcoch Charty sa<br />
k nemu svojimi podpismi pripojili Miroslav<br />
Kusý a Milan Šimečka. Neskoršie ubezpečil<br />
Chartu listom o svojom súhlase so znením<br />
textu aj Ján Čarnogurský. 23 Návrh sa svojou<br />
štruktúrou i obsahom prispôsobuje danej prí−<br />
ležitosti, veď jeho cieľom bolo, aby sa sfor−<br />
mulované princípy dostali do záverečného<br />
dokumentu konferencie: považujúc menšinové<br />
práva za súčasť ľudských práv definuje také<br />
základné princípy ako slobodný kontakt s<br />
materskou krajinou, slobodný tok informácií,<br />
právo <strong>na</strong> vyučovanie v materinskom jazyku,<br />
jazykové práva či zákaz odnárodňovania.<br />
Na okraj vyššie uvedenej polemiky je<br />
dôležité poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ť, že hoci súbor dokumen−<br />
tov aj celú činnosť Výboru <strong>na</strong> ochranu práv<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language