Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

328
Peter Pažitný – Karol Morvay – Simona Frisová−Ondriašová – Jaroslav Kling
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
desiatych rokov dominantné z hľadiska pro−
dukcie. Slušné výsledky v produkcii dosahu−
je Tekov (index nárastu 2,9), ktorý je z hľa−
diska produkcie na obyvateľa tretím najsilnej−
ším regiónom Slovenska (!). Zvyšné štyri juž−
né regióny obsadili niektoré z posledných 6
miest. Vo všetkých štyroch dosiahol index
nárastu produkcie v priemere dvojnásobok, čo
je menej ako slovenský priemer (index 2,6).
3. DOLNÉ POVAŽIE – PODUNAJSKO
Mapa 3
Dolné Považie – Podunajsko
Zdroj: M.E.S.A. 10.
3.1. Poloha
Dolné Považie – Podunajsko tvorí juhovýchod−
ný lúč vejárovitého zázemia Bratislavy. Na
východe susedí s Dolnou Nitrou, na severe
s Trnavskom, na západe s Bratislavou a na juhu
s Maďarskom. Celé územie sa nachádza na
úrodných pôdach Podunajskej nížiny, čo pred−
určuje aj hlavné zameranie ekonomiky regiónu.
Na juhu región ohraničuje rieka Dunaj, jej
prítok Malý Dunaj preteká centrálnou časťou
celku. Na východe preteká regiónom dolný
tok rieky Váh. Región sa nachádza na medzi−
národnej železničnej dopravnej osi Brno –
Bratislava – Budapešť vybavenej dvojkoľajo−
vou železničnou traťou ako aj na medzinárod−
nej riečnej dopravnej ceste (Dunaj).
3.2. Obyvateľstvo a sídla
Región dosahuje hustotu zaľudnenia 129 oby−
vateľov/km 2 , čo je nad celoslovenským prie−
merom (110 obyvateľov/km 2 ) a patrí k men−
ším regiónom. Územie regiónu vytvára 142
obcí z ktorých má osem štatút mesta. Poľno−
hospodársky charakter regiónu vyplývajúci z
jeho prírodných daností je podčiarknutý aj
jasnou prevahou vidieckeho obyvateľstva, kto−
ré tvorí 60,7 % obyvateľov.
Región sa vyznačuje veľkým množstvo
obcí, ktoré majú niekoľko tisíc obyvateľov.
Najväčším mestom je Šaľa (24 538 obyvate−
ľov) tesne nasledovaná Dunajskou Stredou
(23 529). Ďalej sú to Sereď (17 317) , Galanta
(16 092) a Senec (14 811).
3.3. Hospodárstvo
3.3.1. Nezamestnanosť
V regióne je značne diferencovaná situácia na
trhu práce. Kým stav na trhu práce v okrese
Senec je podobný stavu v Bratislave (pri miere
nezamestnanosti 3,9 % môžeme hovoriť skôr
o hrozbe nedostatku pracovných síl), tak okres
Šaľa zaznamenáva (podľa údajov z októbra
2003) mieru evidovanej nezamestnanosti pri−
bližne štvornásobnú oproti Sencu (16,5 %).
V prihraničnej časti regiónu (okres Dunajská
Streda) zľahčuje situáciu na trhu práce aj kaž−
dodenné dochádzanie časti pracovnej sily do
blízkeho maďarského mesta Győr, ktoré sa
vyznačuje nedostatkom pracovnej sily.
3.3.2. Mzdová úroveň
Ide o región s výrazne podpriemernou mzdo−
vou hladinou. Priemerná mesačná mzda
v roku 2002 dosiahla 12 074 Sk, čo znamená
69 % úrovne priemernej mzdy v Bratislave
a 93 % úrovne celoštátnej priemernej mzdy.