Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

326
Peter Pažitný – Karol Morvay – Simona Frisová−Ondriašová – Jaroslav Kling
Tabuľka 7
Počet novopostavených bytov na 1000 obyvateľov
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Zdroj: M.E.S.A. 10..
ponduje s ekonomickou výkonnosťou – obe sú
zaostalé a radia južné regióny do kategórie R3,
resp. R4. (Pozri štúdiu Regióny Slovenska
a porovnanie ekonomickej a cestnej infraštruk−
túry. M.E.S.A. 10 Consulting Group, s. r. o.)
Zdanlivo sa jedná o začarovaný kruh,
avšak zaostalosť južných okresov nie je pri−
márne daná úrovňou cestnej infraštruktúry,
ale kvalitou ľudského potenciálu. Napojenie
južných regiónov na medzinárodnú dopravnú
infraštruktúru je totiž v zjednotenej Európe
možné riešiť napojením sa na systém maďar−
ských diaľnic. Oveľa väčší problém však vidí−
me vo vodovodnej infraštruktúre a rastúcom
počte rómskeho obyvateľstva, žijúce v osa−
dách bez základnej infraštruktúry.
2.3. Produkcia a mzdy
Údaje o hrubej produkcii v plnej nahote vy−
kresľujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými
regiónmi. Južným regiónom patria v ukazova−
teli hrubá produkcia s výnimkou Košíc posled−
né miesta. Produkcia v Bratislave dosahuje 26
percent Slovenska a objem posledných 7 naj−
slabších regiónov Slovenska (tabuľka 8).
Produkcia sa tak počas posledných 20 rokoch
oveľa viac skoncentrovala do Bratislavy na
úkor Košíc a ostatných regiónov (graf 1). Graf
1 znázorňuje koncentráciu hrubej produkcie
v regiónoch Slovenska. Regionálne úplne rov−
nomerne by bola produkcia rozložená v prípa−
de, že krivka by mala tvar pod uhlom 45 stup−
ňov. Čím viac sa krivka odďaľuje od tejto rov−
novážnej krivky, tým viac sa produkcia kon−
centruje do menšieho počtu regiónov. Graf 1
pekne dokumentuje práve posun k vyššej kon−
centrácií produkcie do menšieho počtu regió−
nov – krivka v rokoch 2000 – 2004 je výraz−
nejšie posunutá doprava ako v rokoch 1985 –
1989.
Koncentráciu do Bratislavy dokumentuje
aj index nárastu produkcie – kým v Bratislave
narástla o 6,8 tak v Košiciach len o 1,8 (ta−
buľka 8), pričom Košice boli vďaka hutnícke−
mu a oceliarskemu priemyslu na konci osem−