Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
322<br />
Peter Pažitný – Karol Morvay – Simo<strong>na</strong> Frisová−Ondriašová – Jaroslav Kling<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
výkonnosť okresov po administratívnom čle−<br />
není až od roku 1996.<br />
Individuálne údaje za jednotlivé prirodze−<br />
né regióny sú pre potreby zistenia výkonnos−<br />
ti dvakrát vážené:<br />
Prvé váženie – priraďuje skutočnej hodno−<br />
te v Sk, v %, či počtoch určitú bodovú hod−<br />
notu zo škály 0 až 100, tak že <strong>na</strong>jlepší región<br />
dostáva 100 a <strong>na</strong>jhorší 0. Samozrejme, ak je<br />
rozpätie medzi <strong>na</strong>jsilnejším a <strong>na</strong>jslabším re−<br />
giónom príliš vysoké, tak extrémy vylúči<br />
a hodnotí ich až dodatočne (<strong>na</strong>pr. pri niekto−<br />
rých indikátoroch Bratislava). Pri takomto<br />
prípade môže bodová hodnota jednotlivých<br />
parciálnych indikátorov dosiahnuť viac ako<br />
100 bodov.<br />
Druhé váženie – dôležitosť jednotlivých<br />
ukazovateľov nie je rov<strong>na</strong>ká. Niektoré sú<br />
dôležitejšie (<strong>na</strong>pr. produkcia má váhu 25 per−<br />
cent, zamest<strong>na</strong>nosť v priemysle má váhu 10<br />
percent), ako ostatné (počet novopostavených<br />
bytov má váhu 7 percent). Preto má každý<br />
parameter priradenú váhu, ktorou je bodová<br />
hodnota z prvého váženia vynásobená.<br />
Výsledkom je kompozitný indikátor výkon−<br />
nosti regiónu, ktorý je súčtom vážených<br />
bodových hodnôt.<br />
2. POROVNANIE VÝKONNOSTI JED−<br />
NOTLIVÝCH REGIÓNOV<br />
Vzhľadom <strong>na</strong> vysokú heterogenitu jednotli−<br />
vých južných okresov ako aj problémy<br />
s územnosprávnym členením a konzistenciou<br />
údajov budeme jednotlivé južné regióny hod−<br />
notiť podľa ich zoskupenia do prirodzených<br />
regiónov.<br />
Určite nikoho neprekvapí, že prvenstvo vo<br />
výkonnosti regiónov dosahuje Bratislava, ako<br />
náš <strong>na</strong>jvyspelejší región (111,4 bodu ). Prek−<br />
vapí skôr výrazné odsadenie sa Bratislavy od<br />
ostatných regiónov Slovenska – vývoj výkon−<br />
nosti je vysoko nerovnomerný. Kým Bra−<br />
tislava svoju situáciu zlepšila až o 14 bodov,<br />
tak druhú <strong>na</strong>jväčšiu dy<strong>na</strong>miku vykázalo<br />
Tr<strong>na</strong>vsko (+5,4 bodu) a tretie Záhorie (+5,0)<br />
ako ekonomické a sociálne zázemie (funkcia<br />
bývania) Bratislavy.<br />
Zároveň sa roztvorili nožnice medzi<br />
prvým a druhým regiónom a prvým a posled−<br />
ným regiónom. Bratislava <strong>na</strong> Košice – Abov<br />
získala v priebehu posledných 20 rokov až<br />
23,7 bodu. Vzdialenosť sa tak zvýšila <strong>na</strong> 32,6<br />
bodu a od posledného Šariš dokonca <strong>na</strong> 56,5<br />
bodu. Zvýšenie medziregionálnych rozdielov<br />
potvrdzuje aj zvýšenie štandardnej odchýlky<br />
z 9,24 <strong>na</strong> 13,46 bodu. Zaujímavé je, že regio−<br />
nálne rozdiely sa v prvej polovici deväťdesia−<br />
tych rokoch znížili (8,01 bodu). Výkonnosť<br />
Bratislavy tak v súčasnosti dosahuje dvojná−<br />
sobok <strong>na</strong>jslabšieho regiónu oproti jeden a pol<br />
násobku v druhej polovici osemdesiatych<br />
rokov (tabuľka 4).<br />
Hodnotenie južných regiónov v porov<strong>na</strong>ní<br />
s ostatnými regiónmi nevyznieva pre južné<br />
regióny práve lichotivo. Najviac sa oproti<br />
východzej pozícií prepadol región Košice –<br />
Abov, ktorého výkonnosť klesla <strong>na</strong>jviac zo<br />
všetkých regiónov – až o – 9,6 bodu. Na dru−<br />
hej strane, je to stále druhý <strong>na</strong>jlepší región<br />
Slovenska (78,8 bodu), aj keď s výz<strong>na</strong>mne<br />
menším náskokom pred Tr<strong>na</strong>vskom (75,4<br />
bodu), ako pred dvadsiatimi rokmi. Stručné<br />
výsledky južných regiónov:<br />
Najväčší progres dosiahol región Tekov,<br />
ktorého južná oblasť je husto obývaná maďar−<br />
ským obyvateľstvom (<strong>na</strong>jmä okres Levice).<br />
Dy<strong>na</strong>mika rastu výkonnosti dosiahla až 3,4<br />
bodu a v absolútnych hodnotách zaostáva za<br />
Košicami – Abovom už len o 6 bodov.<br />
Nie je prekvapivé, že druhým víťazom<br />
z južných regiónov je Podu<strong>na</strong>jsko, ktoré<br />
dokázalo svoju pozíciu z južných regiónov<br />
zhoršiť <strong>na</strong>jmenej – len o 3,4 bodu. Napriek<br />
komplikovanej situácii v poľnohospodárstve<br />
sa <strong>na</strong>jväčším ťahúňom regiónu stáva priemy−<br />
sel, predovšetkým chémia, elektrotechnika<br />
a potravinárstvo. V porov<strong>na</strong>ní s inými región−<br />
mi sa však výz<strong>na</strong>mne prepadol. Kým <strong>na</strong><br />
konci osemdesiatych rokov bolo Podu<strong>na</strong>jsko<br />
spolu s Hornou Nitrou tretím (!) <strong>na</strong>jvýkon−<br />
nejším regiónom Slovenska, tak po dvadsia−<br />
tych rokoch sa prepadlo <strong>na</strong> 8 miesto a svoje
Change language