Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
32 Eleonóra Sándor<br />
kazujú <strong>na</strong> to, ako sa tajná služba usilovala<br />
postaviť proti sebe Maďarov a Slovákov, či<br />
občianskych a katolíckych členov disident−<br />
ských zoskupení. 10<br />
Rozpory a nedôvera pravdaže existovali aj<br />
bez účinného prispenia tajnej služby. Sku−<br />
točnosť, že sa nesúlad nepodarilo odstrániť,<br />
zanechala svoju pečať aj <strong>na</strong> udalostiach<br />
prvých mesiacov, ba rokov obdobia transfor−<br />
mácie.<br />
3. ŤAŽKOSTI PRI SPOLUPRÁCI<br />
MAĎARSKÝCH A (ČESKO−)SLOVEN−<br />
SKÝCH OPOZIČNÝCH SKUPÍN<br />
Problémom, ktoré brzdili spoluprácu maďar−<br />
ských menšinových a (česko)slovenských<br />
disidentských zoskupení je užitočné venovať<br />
osobitnú pozornosť, keďže sa v nich odzrkad−<br />
ľujú dlhodobo pretrvávajúce názorové rozdie−<br />
ly; v tomto zmysle tieto nedorozumenia pred−<br />
určili vzťah výz<strong>na</strong>mnej časti politickej elity<br />
maďarskej menšiny k (česko−)slovenskej poli−<br />
tike aj po zmene zriadenia. Príčinu nedôvery<br />
z maďarskej strany zhrnul Miklós Duray roku<br />
1981 takto: „Charta by samozrejme vďačne<br />
prijala podpisy v mene Výboru [<strong>na</strong> ochranu<br />
práv maďarskej menšiny]. To však malo, ako<br />
som už bol spomenul, vážne prekážky: Charta<br />
sa nezaoberala menšinovými otázkami, a<br />
preto ju menšinový Maďar nemohol podpísať<br />
s čistým svedomím. A je tu ešte aj iné hľadi−<br />
sko. Otázka národnostných menšín v Česko−<br />
slovensku je rov<strong>na</strong>ko stará ako republika. V<br />
tejto krajine je obnovenie demokracie nepred−<br />
staviteľné bez akceptovania zásady národného<br />
pluralizmu <strong>na</strong>miesto národného dualizmu.<br />
Charta si však vytýčila za cieľ ochranu jed−<br />
notlivcov, a to je z hľadiska etnických komu−<br />
nít len prvý krok. Vytýkam Charte, že sa<br />
nepokúsila o a<strong>na</strong>lýzu protirečení dejín repub−<br />
liky. Aby bolo jasné, nemám výhrady voči<br />
tomu, čo sa v texte Charty <strong>na</strong>chádza, ale<br />
chýba mi to, čo v ňom nie je.“ 11<br />
Toto, pre dnešného čitateľa možno zaráža−<br />
júce vyhlásenie o výhradách svedomia menši−<br />
nového Maďara, bolo pravdepodobne vyvola−<br />
né zatrpknutosťou z neúspechu prvého kon−<br />
taktu medzi Výborom <strong>na</strong> ochranu práv<br />
maďarskej menšiny v Československu 12 a<br />
Chartou roku 1978, veď neskoršie aj sám<br />
Miklós Duray píše o tomto vzťahu vyváže−<br />
nejšie. 13 Faktom je však aj to, že roku 1978,<br />
v interných debatách prvých sig<strong>na</strong>tárov a<br />
hovorcov Charty, ktorých predmetom bol<br />
charakter a obsahu dokumentov zverejnených<br />
Chartou, zaradila výz<strong>na</strong>mná časť diskutujú−<br />
cich medzi <strong>na</strong>jdôležitejšie témy, ktoré treba<br />
spracovať, aj situáciu Cigánov (Rómov) a vše−<br />
obecne národnostných menšín. 14 Napriek<br />
tomu, v prvých rokoch svojej činnosti vydala<br />
Charta k tejto problematike len jeden doku−<br />
ment, a to o situácii cigánskej (rómskej) men−<br />
šiny.<br />
K národnostnej problematike vydala<br />
Charta svoj prvý dokument roku 1982, v čase<br />
prvého väznenia Miklósa Durayho: bol to list<br />
generálnemu prokurátorovi „o nesprávnej<br />
aplikácii niektorých paragrafov trestného<br />
zákonníka“. Rokovania o vydaní spoločného<br />
vyhlásenia prebiehajúce v rokoch 1985 –<br />
1986 (predchádzali im také udalosti ako<br />
druhé zatknutie Miklósa Durayho, podpísanie<br />
Charty 15 z jeho strany, zaslanie protestného<br />
listu vo veci jeho zatknutia predsedovi vlády<br />
SR Petrovi Colotkovi a prvému tajomníkovi<br />
KSS Jozefovi Lenártovi, ktorý podpísali<br />
Jánom Čarnogurský, Miroslav Kusý, Milan<br />
Šimečka a Jozef Jablonický), sa však dostali<br />
do závozu. Zverejnené pracovné verzie textu<br />
vyhlásenia svedčia o tom, že príči<strong>na</strong> neúspe−<br />
chu nespočívala ani tak v neochote dohodnúť<br />
sa <strong>na</strong> vzájomne prijateľnom katalógu menši−<br />
nových práv, ako skôr v z<strong>na</strong>čne rozdielnom<br />
hodnotení histórie a z toho vyplývajúcich ter−<br />
minologických sporoch, resp. v nedôvere,<br />
takisto prameniacej v dejinných skúsenos−<br />
tiach. Pre Durayho boli dôležité jemnejšie<br />
formulácie pri hodnotení obdobia dualizmu v<br />
Uhorsku, pre Čarnogurského zas pasáže týka−<br />
júce sa obdobia Československa, pričom trval<br />
<strong>na</strong> tom, aby sa za hriechy národnostnej poli−<br />
tiky nekritizoval štát ako taký, ale iba vlád−
Change language