Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Zme<strong>na</strong> režimu maďarskými očami<br />
31<br />
dajšej polícii už známe. 7 Na základe dnešné−<br />
ho stavu výskumu si však môžeme dovoliť<br />
povedať, že moc <strong>na</strong>rábala „s nepriateľom“ z<br />
hľadiska štátnej bezpečnosti jednotne, pre<br />
zaradenie jednotlivých skupín bola <strong>na</strong>jdôleži−<br />
tejším kritériom ich aktivita v danom období. 8<br />
Hlásenia ministra vnútra <strong>na</strong>jvyššiemu<br />
vedeniu Komunistickej strany Českosloven−<br />
ska, resp. Komunistickej strany Slovenska v<br />
druhej polovici osemdesiatych rokov o stave<br />
národnej bezpečnosti vždy uvádzajú medzi<br />
pozorovanými, čiže „spoločensky nebezpečný−<br />
mi“ skupi<strong>na</strong>mi aj „maďarských <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listov“<br />
(a menovite Miklósa Durayho * ). (Tieto hláse−<br />
nia treba samozrejme brať s istou rezervou,<br />
veď ich cieľom bolo okrem iného ukázať, že<br />
tajná polícia má všetky podozrivé aktivity pod<br />
prísnym dohľadom a kontrolou a úspešne<br />
zabraňuje ich prebujneniu.) Hlásenie z roku<br />
1986, venujúce osobitnú pozornosť situácii <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>, uvádza <strong>na</strong> prvom mieste – podľa<br />
niektorých bádateľov to vyjadrovalo aj stupeň<br />
„nebezpečnosti“ – tzv. reformných komunis−<br />
tov z roku 1968 a <strong>na</strong> druhom mieste skupinu<br />
bratislavského občianskeho disentu, vrátane jej<br />
pražských kontaktov. Pri tejto skupine, kde sa<br />
menovite spomí<strong>na</strong>jú Miroslav Kusý, Ján<br />
Jablonický a Ján Čarnogurský, hlásenie zvlášť<br />
vyzdvihuje, že sa zintenzívnil ich vzťah s<br />
Miklósom Duraym „v súvislosti so zneužíva−<br />
ním národného cítenia občanov Slovenskej<br />
socialistickej republiky maďarskej národnosti.“<br />
Roku 1987 tajná služba podáva hlásenie o<br />
s<strong>na</strong>hách vytvoriť užšiu spoluprácu medzi<br />
pražskou opozíciou, „protisocialisticky zame−<br />
ranými bývalými členmi Komunistickej stra−<br />
ny Slovenska“, „reakčným krídlom rímskoka−<br />
tolíckej cirkvi“ a maďarskej menšiny. Z okru−<br />
hu vnútorných nepriateľov maďarskej národ−<br />
nosti sa opäť uvádza meno Miklósa Durayho,<br />
resp. sa spomí<strong>na</strong>jú „protagonisti maďarského<br />
<strong>na</strong>cio<strong>na</strong>lizmu v nitrianskom a galantskom<br />
okrese“.<br />
V poradí <strong>na</strong>sledujúce hlásenie z roku 1988<br />
uvádza <strong>na</strong> „poprednom“ druhom mieste tých,<br />
čo „útočia <strong>na</strong> národnostnú politiku Komu−<br />
nistickej strany Československa zneužívajúc<br />
city občanov maďarskej národnosti“. V hláse−<br />
ní sa – bez konkretizácie osôb – hovorí o<br />
tom, že istí jednotlivci sa pokúšajú využiť<br />
Csemadok <strong>na</strong> „legalizovanie <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listickej<br />
činnosti“, ďalej sa zmieňuje o „stupňujúcej sa<br />
nepriateľskej aktivite pracovníkov Vydavateľ−<br />
stva Madách“.<br />
Na porade vedúcich predstaviteľov tajnej<br />
služby venovanej otázke vnútorného nepriate−<br />
ľa v októbri <strong>1989</strong> sa už hovorilo o z<strong>na</strong>čnom<br />
rozširovaní opozičných štruktúr. Otázka<br />
„maďarského <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>lizmu“ dostala <strong>na</strong>jväčší<br />
priestor v hlásení zo Západoslovenského<br />
kraja, predovšetkým kvôli činnosti Výboru <strong>na</strong><br />
ochranu práv maďarskej menšiny v Českoslo−<br />
vensku, ktorý rozširoval protestnú výzvu proti<br />
jednému z rozhodnutí ÚV KSČ (týkajúceho<br />
sa škôl <strong>na</strong> národnostne zmiešanom území). 9<br />
Aj z hlásení tajnej služby jednoz<strong>na</strong>čne<br />
vyplýva, že z pohľadu mocenských štruktúr<br />
z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo mimoriadne nebezpečenstvo <strong>na</strong>jmä<br />
<strong>na</strong>dväzovanie kontaktov a spolupráce medzi<br />
jednotlivými opozičnými skupi<strong>na</strong>mi. Bolo<br />
teda logické, že sa moc usilovala o rozdele−<br />
nie opozície a o rozdúchavanie nedôvery<br />
medzi jej jednotlivými aktérmi. Účastníci<br />
výsluchov vo svojich spomienkach často pou−<br />
* Poznámka redaktora: V tejto publikácii sa striktne pridržiavame skloňovania me<strong>na</strong> Duray v tvare<br />
Durayho, Duraymu, Duraym <strong>na</strong>miesto v slovenskom úze zaužívaného tvaru Duraya, Durayovi,<br />
Durayom. Len táto forma je totiž v súlade s pravidlami maďarského i slovenského jazyka zároveň.<br />
Hláska −y/−i je v maďarčine, v menách typu Buday/Budai, Garay/Garai, Bártfay, Jókai plnohodnotnou<br />
slovotvornou príponou, oz<strong>na</strong>čujúcou príslušnosť k nejakému sídlu (Buda – Budín, Gara – obec<br />
v Békéšskej župe, Bártfa – Bardejov, Jóka – Jelka) a vyslovuje sa ako osobitná slabika (Buda−y, Gara−i,<br />
Bártfa−y, Jóka−i), nespodobuje sa do tvaru Budaj, Garaj ap. Meno Duray síce neoz<strong>na</strong>čuje príslušnosť<br />
k sídlu (podľa Miklósa Durayho samotného má meno francúzsky pôvod a <strong>na</strong> územie bývalého Uhorska<br />
sa dostalo cez Sliezsko a Halič), avšak jeho výslovnosť a skloňovanie je v maďarčine rov<strong>na</strong>ké ako<br />
v prípade mien typu Buday, Garai.<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language