Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
308<br />
Jaroslav Kling<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
V rokoch 1999 – 2003 bolo týmto prog−<br />
ramom prerozdelených do regiónov s vysokou<br />
mierou nezamest<strong>na</strong>nosti spolu takmer 470<br />
mil. Sk. Z tejto sumy smerovalo do okresov<br />
s výz<strong>na</strong>mným zastúpením maďarskej menšiny<br />
(viac ako 10 % obyvateľstva) viac ako 53 %<br />
prostriedkov v podobe nenávratného príspev−<br />
ku. Ak sledujeme vývoj od roku 1999 do ro−<br />
ku 2003, môžeme si všimnúť, že kým v roku<br />
1999 sa kvalifikovali <strong>na</strong> pomoc aj okresy<br />
Galanta a Du<strong>na</strong>jská Streda, tak v <strong>na</strong>sledujú−<br />
cich rokoch už nie. Toto môže z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ť, že<br />
sa tieto okresy ekonomicky pozbierali a miera<br />
nezamest<strong>na</strong>nosti v nich nedosahuje takú kri−<br />
tickú hodnotu ako v iných okresoch. Podobný<br />
vývoj <strong>na</strong>z<strong>na</strong>čovali aj okresy Nové Zámky<br />
a Šaľa v rokoch 2000 – 2002, avšak v roku<br />
2003 sa už opäť kvalifikovali <strong>na</strong> pomoc.<br />
Najväčšie príjmy z programu mali okresy<br />
Trebišov a Michalovce, podnikatelia z kto−<br />
rých získali dotácie presahujúce v každom<br />
okrese 31 mil. Sk. Pre účely zistenia efektív−<br />
nosti tohto programu by bolo potrebné poz−<br />
<strong>na</strong>ť, koľko pracovných miest bolo v podpore−<br />
ných projektoch vytvorených a koľko z nich<br />
bolo udržaných aj po skončení dotovania.<br />
3.2.2. Program rozvoja bytovej výstavby<br />
MVRR<br />
Nedostatok dostupných bytov je jedným<br />
z dôvodov malej priestorovej mobility pracov−<br />
nej sily a nepriamo spôsobuje nárast regionál−<br />
nych rozdielov jednotlivých častí krajiny.<br />
Vláda SR schválila v roku 1999 Koncepciu<br />
rozvoja bytovej výstavby. Podľa tohto doku−<br />
mentu je želateľným cieľovým riešením<br />
v oblasti bytovej výstavby fi<strong>na</strong>ncovanie roz−<br />
voja bývania <strong>na</strong>jmä zo súkromných zdrojov.<br />
Verejné prostriedky štátu a obcí musia byť<br />
zamerané <strong>na</strong> podporu rozvoja bývania určené−<br />
ho <strong>na</strong>jmä pre sociálne slabšie skupiny obyva−<br />
teľstva a <strong>na</strong> nepriamu podporu formou daňo−<br />
vých úľav. Štát<strong>na</strong> podpora bytovej výstavby je<br />
poskytovaná okrem programov úverového<br />
fi<strong>na</strong>ncovania aj vyčleňovaním dotácií zo štát−<br />
neho rozpočtu a prostriedkov získavaných v<br />
procese privatizácie <strong>na</strong> zabezpečenie výstavby<br />
technickej vybavenosti, obstaranie nájomných<br />
bytov pre občanov s nižšími príjmami<br />
a odstraňovanie porúch bytových domov pos−<br />
tavených panelovou technológiou, ktoré nie sú<br />
zapríčinené nedostatočnou údržbou. Dotácie sa<br />
poskytujú obciam v rámci Programu rozvoja<br />
bývania. Tento program má tri podprogramy:<br />
dotácie <strong>na</strong> výstavbu nájomných bytov vo ve−<br />
rejnom nájomnom sektore; <strong>na</strong> výstavbu tech−<br />
nickej vybavenosti a <strong>na</strong> obnovu bytového fon−<br />
du. Dotácie možno poskytnúť až do výšky 30<br />
% obstarávacích nákladov pri výstavbe bytu<br />
bežného štandardu a do 80 % pri výstavbe<br />
bytu nižšieho štandardu v rómskych osadách.<br />
V podprograme výstavby technickej vybave−<br />
nosti možno získať dotáciu až do výšky 80 %<br />
obstarávacích nákladov. V poslednom podpro−<br />
grame možno získať dotáciu vo výške do 50 %<br />
obstarávacích nákladov.<br />
V rokoch 1996 – 2002 poskytlo MVRR<br />
dotácie <strong>na</strong> výstavbu nájomných bytov v celko−<br />
vej hodnote viac ako 6,5 mld. Sk. Z tejto sumy<br />
pripadlo <strong>na</strong> obce okresov s podielom obyvate−<br />
ľov maďarskej národnosti viac ako 10 % z cel−<br />
kového počtu obyvateľov takmer 1,44 mld. Sk<br />
(22 %). Tento percentuálny podiel zhruba zod−<br />
povedá podielu okresov <strong>na</strong> celkovom počte<br />
obyvateľov Slovenska. Dotácie boli poskytnuté<br />
<strong>na</strong> výstavbu, prístavbu alebo prestavbu celko−<br />
vo 11 336 bytových jednotiek (suma len za<br />
roky 2000 – 2002), z toho v „maďarských“ ok−<br />
resoch bolo podporených 2 537 bytov, pričom<br />
vrchol v počte podporených bytov bol dosiah−<br />
nutý v roku 2002. V tomto roku obce vo veľ−<br />
kej miere využívali výhodnú podporu zo stra−<br />
ny Štátneho rozpočtu (pôžička zo Štátneho<br />
fondu rozvoja bývania a dotácia z MVRR).<br />
Najväčší objem dotácií bol v tomto období<br />
poskytnutý obciam v okrese Du<strong>na</strong>jská Streda,<br />
kde bolo zároveň podporených aj <strong>na</strong>jviac<br />
bytov. Okrem samotnej dotácie <strong>na</strong> výstavbu<br />
bytov smerovali v tomto období nemalé dotá−<br />
cie aj <strong>na</strong> budovanie technickej vybavenosti<br />
bytov. Nepočítajúc rok 1997 pritieklo v roz−<br />
medzí rokov 1996 – 2002 <strong>na</strong> územie s podie−<br />
lom obyvateľov maďarskej národnosti <strong>na</strong>d 10 %
Change language