Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
302<br />
Jaroslav Kling<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
miest a obcí zabezpečovaný v maximálnej<br />
možnej miere vlastnými hmotnými a fi<strong>na</strong>nč−<br />
nými zdrojmi. Základom regionálneho rozvo−<br />
ja mali byť a<strong>na</strong>lytické a rozvojové projekty<br />
vypracované jednotlivými subjektami regio−<br />
nálneho rozvoja za úzkej spolupráce s orgán−<br />
mi územného plánovania a pri dodržiavaní<br />
zásad ekologickej politiky. Opatrenia <strong>na</strong> rea−<br />
lizáciu regionálnej politiky sa nemali realizo−<br />
vať špecifickými nástrojmi, ale nástrojmi, kto−<br />
ré nie sú v rozpore s trhovou ekonomikou.<br />
Takýmito konformnými nástrojmi mala byť<br />
regionál<strong>na</strong> diferenciácia úverovej, daňovej,<br />
dotačnej a odpisovej politiky, pričom sa mala<br />
vzťahovať <strong>na</strong> územie totožné s existujúcimi<br />
územno−správnymi jednotkami alebo <strong>na</strong> úče−<br />
lovo vymedzené územné celky.<br />
Vláda Slovenskej republiky definovala<br />
okresy, ktoré mali <strong>na</strong>jväčšie problémy zvlád−<br />
nuť transformáciu a vyžadovali zvláštnu po−<br />
zornosť – Bardejov, Čadca, Dolný Kubín, Lu−<br />
čenec, Považská Bystrica, Rimavská Sobota,<br />
Rožňava, Stará Lubovňa, Trebišov a Veľký<br />
Krtíš. Následne sa začalo s vypracovávaním<br />
programov hospodárskeho a sociálneho roz−<br />
voja okresov. V roku 1993 už mali takéto<br />
programy vypracované všetky okresy Slo−<br />
venska. Programy zakladali rozvoj okresu <strong>na</strong><br />
preukázateľných prednostiach regiónu a ich<br />
cieľom bola eliminácia možných a existujú−<br />
cich bariér rozvoja. Príprava týchto progra−<br />
mov prebiehala <strong>na</strong> okresných úradoch za<br />
metodickej a fi<strong>na</strong>nčnej asistencie Komisie<br />
vlády pre hospodársku stratégiu, gestora re−<br />
gionálneho rozvoja, neskôr premenovanej <strong>na</strong><br />
Centrum strategických štúdií.<br />
Monitoring situácie v problémových ok−<br />
resoch a mikroregiónoch vypracovaný Cent−<br />
rom strategických štúdií v roku 1994 ukázal<br />
niektoré spoločné črty takýchto regiónov:<br />
vysoká nezamest<strong>na</strong>nosť a vysoké zastúpenie<br />
dlhodobej nezamest<strong>na</strong>nosti; nízka absorbčná<br />
schopnosť malých a stredných podnikov<br />
v oblasti zamest<strong>na</strong>nosti; nedostatočný rozvoj<br />
súkromného podnikania v iných oblastiach ako<br />
je obchod; odchod kvalifikovaných odborníkov<br />
po transformácii vedecko−výskumných a vzde−<br />
lávacích inštitúcií a limitácia nedostatočnou<br />
technickou infraštruktúrou. Okrem týchto záve−<br />
rov obsahoval materiál Regionál<strong>na</strong> politika<br />
vlády SR <strong>na</strong>jmä rozpracovanie pôvodných<br />
siedmych princípov regionálnej politiky <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> z uznesenia 390/1991.<br />
Okrem priamej fi<strong>na</strong>nčnej podpory regio−<br />
nálneho rozvoja bol vytvorený v tomto obdo−<br />
bí rad inštitútov, ktoré nepriamo fi<strong>na</strong>nčne<br />
podporovali regionálny rozvoj. Medzi nimi<br />
štátne fondy, s výz<strong>na</strong>mom pre regionálny roz−<br />
voj <strong>na</strong>jmä Štátny fond životného prostredia<br />
pod gesciou Ministerstva životného prostre−<br />
dia, Štátny vodohospodársky fond pod ges−<br />
ciou Ministerstva pôdohospodárstva; progra−<br />
my podpory malého a stredného podnikania<br />
v podobe Národnej agentúry pre rozvoj malé−<br />
ho a stredného podnikania pod gesciou<br />
Ministerstva hospodárstva; programy rozvoja<br />
zamest<strong>na</strong>nosti pod gesciou Fondu zamest<strong>na</strong>−<br />
nosti (neskôr Národného úradu práce). Aj<br />
tieto príklady svedčia o pretrvávaní rezortné−<br />
ho prístupu k regionálnemu rozvoju v tomto<br />
období. Okrem podpory konkrétnych projek−<br />
tov regionálneho rozvoja bola v tomto obdo−<br />
bí vytvorená aj sieť poradensko−podnikateľ−<br />
ských stredísk pri okresných úradoch.<br />
Niektoré z nich sa neskôr úspešne začlenili do<br />
siete Regionálnych poradenských a informač−<br />
ných centier zriadených Národnou agentúrou<br />
pre rozvoj malého a stredného podnikania.<br />
Ďalším inštitútom regionálneho rozvoja<br />
v území mali byť regionálne rady hospodár−<br />
skej a sociálnej dohody zoskupujúce zástup−<br />
cov miestnej štátnej správy, samosprávy, výz−<br />
<strong>na</strong>mných regionálnych podnikov, škôl<br />
a výskumu, fi<strong>na</strong>nčných a poradenských inšti−<br />
túcií, atď. Na podporu regionálneho rozvoja<br />
boli založené Regionál<strong>na</strong> rozvojová agentúra<br />
v Žiline (do nej v <strong>na</strong>sledujúcich rokoch prú−<br />
dila väčši<strong>na</strong> z účelových prostriedkov urče−<br />
ných <strong>na</strong> regionálny rozvoj), Považský a Ky−<br />
sucký podnikateľský fond v Žiline a Nadácia<br />
pre rozvoj regiónov SR v Bratislave.<br />
Jednou z hlavných úloh, ktoré ukladali<br />
opatrenia k realizácii zásad regionálnej hospo−<br />
dárskej politiky bolo vypracovanie stratégie
Change language