Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
30 Eleonóra Sándor<br />
Autorka tejto štúdie sa ani vo všeobecnosti<br />
nestotožňuje s týmito názormi, pričom pre<br />
potreby tejto práce bolo časové ohraničenie<br />
skúmaného obdobia nevyhnutné aj z praktic−<br />
kých dôvodov. Začiatok spoločensko−politic−<br />
kých zmien v Československu (<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>)<br />
môžeme jednoducho určiť dňom 17. novem−<br />
bra <strong>1989</strong>. Prvé slobodné voľby v júni roku<br />
1990 nepredstavujú zavŕšenie demokratizač−<br />
ného procesu, ale istý zlomový moment pred−<br />
stavujú určite. Na čelo krajiny sa dostalo zo<br />
všetkých hľadísk legitímne vedenie, ktoré<br />
však už mohlo budovať <strong>na</strong> kľúčových záko−<br />
noch, ktoré prijal „revolučný“ parlament.<br />
Tým sa skončila úloha revolučných hnutí,<br />
ktoré sa opierali len o podporu ľudových más<br />
<strong>na</strong> mítingoch (i keď tá podpora bola jedno−<br />
z<strong>na</strong>čná).<br />
Napokon, možno nie je celkom zbytočné<br />
pripomenúť, že jednou z <strong>na</strong>jľahších úloh po<br />
17. novembri <strong>1989</strong> bolo zrušenie vedúcej<br />
úlohy komunistickej strany, zakotvenej<br />
v ústave. Nedostatok všetkého tovaru, nedos−<br />
tatok devízových prostriedkov, väzenské<br />
vzbury, výpadky vo výrobe, príprava dôleži−<br />
tých zákonov, príprava prechodu <strong>na</strong> trhové<br />
hospodárstvo, to sú len niektoré z množstva<br />
problémov a úloh, ktoré museli vlády riešiť<br />
rýchlo a pod obrovským tlakom. Ak menši−<br />
nové požiadavky, ktoré sa z pohľadu mno−<br />
hých Slovákov zjavili nečakane, ale zato<br />
veľmi razantne, zasadíme do tohto celkového<br />
obrazu, možno lepšie porozumieme tomu,<br />
prečo boli reakcie často nechápavé, mnoho−<br />
krát podráždené, či jednoz<strong>na</strong>čne odmietavé.<br />
2. MAĎARSKÉ OPOZIČNÉ SKUPINY<br />
NA SLOVENSKU V OSEMDESIATYCH<br />
ROKOCH<br />
Politickí a<strong>na</strong>lytici sa zhodujú v tom, že <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> (v rámci vtedajšieho Českosloven−<br />
ska) demokratický disent podobný tomu, aký<br />
pracoval v Čechách, v Poľsku či v Maďarsku,<br />
pre odlišný, „ohľaduplnejší“ charakter norma−<br />
lizácie takmer neexistoval. 1 Táto, takmer pau−<br />
šálne prijímaná téza však pri aplikácii <strong>na</strong><br />
osemdesiate roky, <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> ich druhú polovi−<br />
cu, celkom neobstojí. Je pravda, že k <strong>na</strong>jzná−<br />
mejšej československej disidentskej organizá−<br />
cii – Charte 77 (ďalej len Charta), sa pridalo<br />
len málo Slovákov. To však nez<strong>na</strong>mená, že<br />
opozícia voči režimu úplne absentovala:<br />
redaktori−vydavatelia slovenských samizdato−<br />
vých časopisov síce vo väčšine prípadov<br />
nepatrili k sig<strong>na</strong>tárom Charty, ich „opozič−<br />
nosť“ však <strong>na</strong>priek tomu nemožno spochyb−<br />
ňovať. Aj <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> pracovali autori<br />
vyhostení zo sféry oficiálne „posväteného“<br />
umenia. 2 Taktiež nemožno nechať bez povšim−<br />
nutia činnosť „podzemnej cirkvi“ a celkovo<br />
silnej katolíckej opozície. 3 Napokon sa aj v<br />
prostredí maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
zorganizoval disent, ktorý sa do konca osem−<br />
desiatych rokov obmedzoval <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> odha−<br />
ľovanie prípadov diskriminácie proti menši−<br />
nám a <strong>na</strong> protesty proti opatreniam, ktoré túto<br />
diskrimináciu zakladali. 4<br />
Dôkladné zdokumentovanie a zmapovanie<br />
všetkých súvislostí disidentskej a polodisi−<br />
dentskej činnosti maďarskej menšiny sa ešte<br />
neuskutočnilo. Fakty o ťažkostiach výskumu<br />
začiatočnej fázy prechodu k demokracii, ktoré<br />
boli spomenuté v úvodných poznámkach, sú<br />
pre toto obdobie platné vo zvýšenej miere. Po<br />
roku <strong>1989</strong> zostali ešte dlhé roky v platnosti<br />
opatrenia, ktoré z<strong>na</strong>čne obmedzovali výskum<br />
archívnych materiálov z nedávnej minulosti,<br />
takže o protimaďarskej činnosti bezpečnost−<br />
ných orgánov vieme len málo. 5 Aj zaz<strong>na</strong>me−<br />
návanie spomienok osôb, ktoré možno kvali−<br />
fikovať ako opozičné, je ešte len v začiatkoch<br />
(o verifikácii nimi uvedených údajov ani<br />
nehovoriac). Výnimku tvorí len Miklós<br />
Duray, ktorý vo viacerých svojich knihách<br />
pomerne podrobne opisuje históriu Výboru <strong>na</strong><br />
ochranu práv maďarskej menšiny v Českoslo−<br />
vensku (Csehszlovákiai Magyar Kisebbség<br />
Jogvédő Bizottsága). 6 Keďže tieto zväzky<br />
vyšli pred rokom <strong>1989</strong>, Duray v nich dodr−<br />
žiava pravidlá disidentskej etiky, a tak píše<br />
predovšetkým o svojej role, iné osoby spomí−<br />
<strong>na</strong> len v takých súvislostiach, ktoré boli vte−
Change language