Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

Regionálna politika a verejná správa 299
národnostným zložením. V tejto časti Slo−
venska sa v podstatnej miere volí podľa etnic−
kého princípu – územie s významným zastú−
pením maďarskej menšiny podporuje v drvi−
vej väčšine maďarské politické strany, ktoré
v parlamentných voľbách dosahujú pravidelne
zhruba 10 % voličskú podporu.
Miestna úroveň je vo všeobecnosti citli−
vejšia na potreby národnostných menšín ako
centrálna úroveň (Buček 2001). Maďarská
menšina má dlhú históriu účasti na riadení
miestnej úrovne samosprávy. Maďarské poli−
tické strany boli úspešné vo všetkých doteraj−
ších komunálnych voľbách. V roku 1990 bolo
zvolených 164 starostov a primátorov za ma−
ďarské politické strany, prípadne v koalícii
s nimi, čo predstavovalo 6 % celkového počtu
zvolených starostov. V počte poslancov bol
dosiahnutý ešte lepší výsledok – 10,5 % všet−
kých poslancov. V dvoch nasledujúcich ko−
munálnych voľbách tieto podiely ešte narástli
(tabuľka 4).
Historicky prvé voľby do orgánov samo−
správnych krajov (predseda, poslanci zastupi−
teľstva) sa uskutočnili 1. a 15. decembra
2001. Bol uplatnený väčšinový volebný sys−
tém v jedno a viac mandátových volebných
obvodoch. Voľby predsedov sa uskutočnili
dvojkolovo, pričom volebným obvodom bolo
územie celého kraja. Druhé kolo sa uskutoč−
nilo iba vtedy, ak v prvom kole nezískal žiad−
ny z kandidátov viac ako 50 % platných hla−
sov. V prvom kole sa to podarilo iba predse−
dovi Bratislavského samosprávneho kraja.
Voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja
Tabuľka 4
Výsledky maďarských politických strán v komunálnych voľbách
sa uskutočnili jednokolovo a volebnými ob−
vodmi boli hranice dnešných krajov. Bolo
zvolených 8 predsedov krajov a 401 poslan−
cov krajských zastupiteľstiev. Voľby sa vy−
značovali nezvyklo nízkou volebnou účasťou,
keď sa ich zúčastnilo asi 26 % občanov
s volebným právom.
SMK ako strana s najvýraznejšou podpo−
rou obyvateľov maďarskej národnosti získala
v týchto voľbách spolu 84 poslaneckých man−
dátov (20,9 %), pričom v Nitrianskom VÚC
získala takmer 60 % kresiel, v Trnavskom
VÚC 35 %, Košickom VÚC 32 %, Bansko−
bystrickom VÚC 31 % a Bratislavskom VÚC
13 % kresiel. Pokiaľ ide o voľbu predsedov
samosprávnych krajov tak maďarskí kandidáti
sa prebojovali do druhého kola v Nitrianskom
a Trnavskom VÚC, avšak ani v jednom prí−
pade neboli úspešní, najmä kvôli fenoménu
„etnickej mobilizácie“, t. j. aktivizácii volič−
skej účasti voličov „nemaďarských“ kandidá−
tov (napr. Dostál 2002, Krivý 2002). Na
základe účasti voličov vo voľbách sformulo−
val Krivý (2002) hypotézu o dominantnom
vplyve „maďarského faktora” pri výsledkoch
volieb. Sledovaním vzťahu medzi volebným
výsledkom „pravicového bloku“ politických
strán, v ktorom bola aj SMK, a výškou voleb−
nej účasti vo všetkých obciach a v obciach
s podielom maďarskej národnosti pod 5 %
prišiel na to, že sa v obciach s vyššou účas−
ťou viac darilo pravicovému bloku, najmä
vďaka SMK.
Komunálne voľby prebehli v decembri
2002 s pomerne nízkou účasťou voličov – iba
* zvolení kandidáti maďarských politických strán plus kandidáti koalícií s nimi
Zdroj: Buček 2001; ŠÚ SR.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.