Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
298<br />
Jaroslav Kling<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
V septembri 2001 bol v NR SR schválený<br />
Zákon 416/2001 o prechode niektorých kom−<br />
petencií z orgánov štátu <strong>na</strong> obce a vyššie<br />
územné celky. V súlade s týmto zákonom pre−<br />
biehal s väčšími či menšími komplikáciami<br />
a problémami presun kompetencií v niekoľ−<br />
kých etapách: k 1.1.2002 (začiatok fungovania<br />
samosprávnych krajov), k 1. 4. 2002, k 1. 7.<br />
2002, k 1. 1. 2003 a k 1. 1. <strong>2004</strong>.<br />
Fi<strong>na</strong>ncovanie prenesených úloh prebieha v<br />
zmysle novely záko<strong>na</strong> o rozpočtových pravid−<br />
lách a to tak, že okrem fi<strong>na</strong>ncií <strong>na</strong> chod úra−<br />
dov samosprávnych krajov dostavajú obce a<br />
samosprávne kraje tzv. decentralizačnú dotáciu<br />
<strong>na</strong> plnenie prenesených úloh, avšak aj v oblas−<br />
ti fi<strong>na</strong>ncovania presun kompetencií silno viaz−<br />
ne (meškanie platieb, nízke platby, atď.).<br />
Po parlamentných voľbách v roku 2002 si<br />
takmer „staronová“ vláda včlenila do svojho<br />
programového vyhlásenia časť o pokračovaní<br />
reformy verejnej správy a jej decentralizácii,<br />
pričom už v tomto dokumente sa zaviazala ku<br />
niektorým konkrétnym krokom ako <strong>na</strong>príklad:<br />
uskutočniť reorganizáciu štátnej správy, s čím<br />
súvisí aj zrušenie okresných úradov, záväzok<br />
realizovať efektívny, štíhly a nie drahý štát,<br />
pokračovať v procese decentralizácie a dekon−<br />
centrácie štátnej správy, posilniť postavenie, ale<br />
aj zodpovednosť územnej samosprávy pri pos−<br />
kytovaní služieb občanovi, atď., čo sa však nie<br />
v plnej miere zatiaľ podarilo realizovať. Opäť<br />
bol vytvorený post Splnomocnenca vlády SR<br />
pre decentralizáciu verejnej správy a vláda<br />
menovala do tejto pozície Viktora Nižňan−<br />
ského. O svoju hlavnú – koordi<strong>na</strong>čnú úlohu sa<br />
podľa schváleného štatútu delí spolu s minis−<br />
trom vnútra a ministrom fi<strong>na</strong>ncií. Splnomoc−<br />
nenec vypracoval dva varianty rýchlosti pokra−<br />
čovania reformy. „Zrýchlený variant“ hovoril<br />
o vytvorení novej štruktúry miestnej štátnej<br />
správy a začiatku jej fungovania od 1. januára<br />
<strong>2004</strong>. Očakávanú fiskálnu decentralizáciu,<br />
resp. spustenie nového modelu fi<strong>na</strong>ncovania<br />
verejnej správy odkladal <strong>na</strong> rok 2005; rok<br />
<strong>2004</strong> má byť rokom prípravy fiskálnej decen−<br />
tralizácie. Druhý „Optimálny variant“ počítal<br />
s prípravou všetkých zmien počas roku 2003,<br />
pričom príprava by zahŕňala aj verejnú disku−<br />
siu. Jej nedostatok bol často kritizovaný aj<br />
počas predošlej vlády. V roku <strong>2004</strong> sa podľa<br />
tohto variantu mala schváliť potrebná legislatí−<br />
va, zahŕňajúca už aj fiskálnu decentralizáciu.<br />
Zároveň by bol poskytnutý primeraný čas <strong>na</strong><br />
prípravu všetkých týchto zmien a teda by sa<br />
nebolo možné „odvolávať“ <strong>na</strong> prípadné problé−<br />
my vzniknuté v dôsledku časového stresu,<br />
<strong>na</strong>opak, implementáciu by bolo možné dôklad−<br />
ne pripraviť. Od 1. januára 2005 by boli spus−<br />
tené zmeny zároveň v oblasti organizačnej, ako<br />
aj v oblasti fi<strong>na</strong>nčnej. Proti tomuto variantu<br />
hovorila <strong>na</strong>jmä skúsenosť s implementáciou<br />
iných reforiem, kde pri ich odkladaní, resp.<br />
dlhom trvaní ich prípravnej fázy, sa posilňuje<br />
rezistencia systému voči zmenám. V januári<br />
2003 sa koaliční partneri rozhodli pre použitie<br />
zrýchleného variantu. Splnomocnenec vlády<br />
vypracoval potom návrh ďalšieho postupu de−<br />
centralizácie verejnej správy. V roku 2003 sa<br />
zrealizovala reorganizácia miestnej štátnej<br />
správy keď v októbri prijala koalícia kompro−<br />
misné riešenie usporiadania desintegrovanej<br />
miestnej štátnej správy. Zákonom č. 515/2003<br />
o krajských úradoch a obvodných úradoch<br />
bola vytvorená sieť 50 obvodných úradov vše−<br />
obecnej miestnej štátnej správy, počet kraj−<br />
ských úradov zostal zachovaný. Okrem tejto<br />
siete bolo vytvorených ešte ďalších osem sietí<br />
úradov špecializovanej miestnej štátnej správy.<br />
Okrem reorganizácie miestnej štátnej správy<br />
prebiehali aj práce <strong>na</strong> príprave fiskálnej decen−<br />
tralizácie. Na jar <strong>2004</strong> bol verejnosti predsta−<br />
vený návrh Ministerstva fi<strong>na</strong>ncií, ktorým má<br />
územná samospráva dostať 100 % výnosu dane<br />
z príjmov fyzických osôb (71 % miest<strong>na</strong><br />
samospráva a 27 % samosprávne kraje), výnos<br />
cestnej dane (samosprávne kraje) a väčšiu voľ−<br />
nosť pri stanovovaní sadzby miestnych daní<br />
(vrátane dane z nehnuteľností).<br />
2.2. Voľby do orgánov územnej samosprávy<br />
vo vzťahu k maďarskej menšine<br />
Volebné správanie sa obyvateľstva <strong>na</strong> juhu<br />
Slovenska je vo veľkej miere ovplyvnené jeho