Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Regionál<strong>na</strong> politika a verejná správa<br />
297<br />
okresných úradov sa oproti predchádzajúcemu<br />
členeniu zvýšil, nestačil pokryť rovnomerne<br />
celé územie Slovenska vo všetkých oblastiach<br />
pôsobnosti. Z toho dôvodu bolo vytvorených<br />
43 stálych alebo dočasných pracovísk mimo<br />
sídla okresného úradu.<br />
Politické tlaky pri kreovaní nových okres−<br />
ov mali za následok vznik extrémne dispro−<br />
porcionálnych okresov. Rozdiel medzi <strong>na</strong>j−<br />
väčším a <strong>na</strong>jmenším okresom bol 150 000<br />
obyvateľov (Nitriansky okres – 163 419,<br />
okres Medzilaborce – 12 597 v roku 2001).<br />
Krivý a kol. (1996) upozornil <strong>na</strong> skryté súvis−<br />
losti tohto územno−správneho usporiadania.<br />
Vznik väčšieho počtu okresov a ich podoba<br />
rozmnožili počet okresov s vyššou volebnou<br />
úspešnosťou vtedy vládnuceho HZDS – <strong>na</strong><br />
územiach s vyššou volebnou účasťou HZDS<br />
boli <strong>na</strong>vrhnuté okresy s menším počtom oby−<br />
vateľov. Podobná paralela platí aj pre územie<br />
s výz<strong>na</strong>mným zastúpením maďarskej menšiny.<br />
Ak v členení platnom do roku 1996 bolo až<br />
26,3 % z celkového počtu 38 okresov<br />
s podielom maďarskej menšiny viac ako 20 %,<br />
tak v členení po roku 1996 to bolo už len<br />
16,5 % z počtu 79 okresov. Krivý a kol.<br />
(1996) si ďalej všimol, že ak do roku 1996 sa<br />
okresy s výz<strong>na</strong>mným zastúpením maďarskej<br />
menšiny vyz<strong>na</strong>čovali celkovo podpriemerným<br />
počtom obyvateľov, tak po roku 1996 patrili<br />
takéto okresy k tým s <strong>na</strong>dpriemerným počtom<br />
obyvateľov. Z toho hľadiska je potom zrejmé,<br />
že územné a správne usporiadanie po roku<br />
1996 bolo z hľadiska maďarskej menšiny<br />
nevýhodnejšie ako predchádzajúce usporiada−<br />
nie, keďže sa váha okresov s výz<strong>na</strong>mným<br />
menšinovým zastúpením zmenšila.<br />
Po parlamentných voľbách v roku 1998 sa<br />
pozornosť reformy verejnej správy obrátila <strong>na</strong><br />
územnú samosprávu. V roku 1999 bol vyme−<br />
novaný Splnomocnenec vlády pre projekt de−<br />
centralizácie a reformu verejnej správy. V<br />
apríli 2000 vláda schválila Koncepciu decen−<br />
tralizácie verejnej správy, ktorá odporučila<br />
vytvorenie 12 krajov. V júni potom schvaľo−<br />
vala materiál porovnávajúci výhody a nevýho−<br />
dy územného členenia <strong>na</strong> 8, resp. 12 celkov.<br />
Proti 12 celkom hlasovali dvaja členovia vlády<br />
za SMK z dôvodu, že koaličná rada nešpecifi−<br />
kovala presne hranice 12 celkov. Predstavitelia<br />
SMK prezentovali požiadavku <strong>na</strong> vytvorenie<br />
tzv. Komárňanskej župy vytvorenej zo šiestich<br />
okresov s výz<strong>na</strong>mným podielom maďarskej<br />
menšiny. Neskôr bola táto požiadavka zmier−<br />
nená <strong>na</strong> vytvorenie takého samosprávneho<br />
celku, v ktorom by boli spolu okresy Du<strong>na</strong>jská<br />
Streda, Galanta, Šaľa, Nové Zámky, Komárno<br />
a Levice. Ani s touto požiadavkou však neus−<br />
peli. Popri diskusii o zmene územného a<br />
správneho členenia a rozsahu decentralizova−<br />
ných kompetencií prebiehala v tomto období aj<br />
diskusia o alter<strong>na</strong>tívnom usporiadaní miestnej<br />
štátnej správy. V septembri 2000 sa <strong>na</strong> roko−<br />
vaní vlády objavil návrh, ktorý odporúčal zru−<br />
šiť integrované úrady štátnej správy (okresné<br />
úrady a krajské úrady) a <strong>na</strong>hradiť ich úradmi<br />
špecializovanej štátnej správy, avšak nebol<br />
schválený. Reorganizáciu miestnej štátnej sprá−<br />
vy sa podarilo zrealizovať až v <strong>na</strong>sledujúcom<br />
volebnom období.<br />
V apríli 2001 vláda schválila prvé dva<br />
reformné zákony: o samospráve vyšších územ−<br />
ných celkoch a o voľbách do orgánov vyšších<br />
územných samosprávnych celkov. Schválila aj<br />
zmenu územného členenia <strong>na</strong> 12 krajov, väč−<br />
šinový volebný systém a zvýšenie počtu voleb−<br />
ných obvodov a aj upresnený zoz<strong>na</strong>m kompe−<br />
tencií. V júli potom poslanci NR SR tieto<br />
zákony schválili, čím po niekoľkých rokoch<br />
<strong>na</strong>plnili ustanovenia Ústavy SR hovoriace<br />
o regionálnej úrovni územnej samosprávy.<br />
Poslanci NR SR však zmenili rozhodnutie<br />
vlády o počte samosprávnych krajov a tak od<br />
1. 1. 2002 existuje <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> osem samo−<br />
správnych krajov v rov<strong>na</strong>kej podobe ako exis−<br />
tujúce kraje v organizácii miestnej štátnej sprá−<br />
vy. Dôsledkom rozhodnutia NR SR o zmenách<br />
vládnej predlohy zákonov bolo odstúpenie spl−<br />
nomocnenca vlády pre reformu verejnej sprá−<br />
vy z funkcie, vzdanie sa podpredsedu vlády I.<br />
Mikloša úlohy koordinátora reformy vo vláde<br />
SR, ale <strong>na</strong>jmä rozhodnutie predsedníctva<br />
Strany maďarskej koalície o odchode strany z<br />
vládnej koalície, k čomu ale <strong>na</strong>pokon neprišlo.<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language