Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
296<br />
Jaroslav Kling<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
1.2. Faktory ovplyvňujúce postavenie úze−<br />
mia obývaného obyvateľmi maďarskej<br />
národnosti<br />
Dnešné sociálno−ekonomické postavenie úze−<br />
mia južného Slovenska je spôsobené súbehom<br />
niekoľkých faktorov:<br />
1. zanedbanie rozvíjania územia v období<br />
pred rokom <strong>1989</strong> – socialistická industrializá−<br />
cia sa lokalizovala <strong>na</strong>jmä do kotlinových<br />
polôh, pričom nížinovým polohám bola pone−<br />
chaná len poľnohospodárska funkcia, čo bolo<br />
sprevádzané so zanedbaním investícií aj do<br />
dopravnej infraštruktúry (Bašovský 1995),<br />
2. demografické faktory – prirodzený<br />
pohyb – už od roku 1980 dochádza k úbytku<br />
obyvateľov v tejto časti krajiny v dôsledku<br />
zníženiu pôrodnosti ako aj zvýšeniu veku tu<br />
bývajúceho obyvateľstva. Región je demogra−<br />
ficky regresívny (Gajdoš 1992, Bezák 2002,<br />
Bašovský 1995),<br />
3. demografické faktory – migrácia –<br />
v posledných dvadsiatich rokoch možno sle−<br />
dovať zmeny v charaktere migrácií obyvateľov<br />
južného Slovenska. Kým v 80−tych rokoch<br />
bolo územie migračne stratové v 90−tych ro−<br />
koch sa zmenili migračné toky a južné oblas−<br />
ti krajiny sa stávajú cieľom medziregionál−<br />
nych migrácií obyvateľov, <strong>na</strong>jmä juh západ−<br />
ného Slovenska v zázemí Bratislavy (Bezák<br />
2002), čo čiastočne podporuje tvrdenie o tom,<br />
že táto časť územia osídleného obyvateľstvom<br />
maďarskej národnosti je zo sociálno−ekono−<br />
mického hľadiska odlišná od zvyšku územia<br />
južného Slovenska.<br />
4. primár<strong>na</strong> orientácia <strong>na</strong> poľnohospodár−<br />
stvo a súvisiace aktivity – pričom poľnohos−<br />
podársky sektor <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> bol pred rokom<br />
<strong>1989</strong> typický vysokou sociálnou zamest<strong>na</strong>nos−<br />
ťou, <strong>na</strong>jmä v južných a juhovýchodných čas−<br />
tiach krajiny s nedostatočnou ekonomickou<br />
infraštruktúrou (Buchta 2003). Prejavilo sa to<br />
po roku <strong>1989</strong> vysokou agrárnou nezamest<strong>na</strong>−<br />
nosťou, keď sa poľnohospodárske podniky<br />
nevedeli prispôsobiť zmeneným podmienkam.<br />
Podľa Buchtu (2003) je tento segment neza−<br />
mest<strong>na</strong>ných (bývalí poľnohospodárski zamest−<br />
<strong>na</strong>nci) z<strong>na</strong>čne rigidný a ťažko sa dostáva späť<br />
<strong>na</strong> trh práce a následne sa dostáva stálo do<br />
väčšej sociálnej izolácie, <strong>na</strong>jmä v hospodársky<br />
znevýhodnených regiónoch ako je región juž−<br />
ného Slovenska (Juhoslovenská kotli<strong>na</strong>).<br />
2. REFORMA VEREJNEJ SPRÁVY<br />
A JEJ PREJAVY NA ÚZEMÍ JUŽNÉHO<br />
SLOVENSKA<br />
2.1. Postup reformy verejnej správy <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> po roku <strong>1989</strong> s dôrazom <strong>na</strong> vývoj<br />
po roku 1998<br />
Do roku 1990 verejnú správu <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
vykonávala trojúrovňová sieť národných vý−<br />
borov (miestne/mestské, okresné, krajské).<br />
Tieto orgány boli orgánmi štátnej moci, orgá−<br />
nom štátnej správy ako aj orgánom hospodár−<br />
skeho riadenia. Vo všetkých týchto funkciách<br />
však boli v závislosti <strong>na</strong> vyššom stupni a <strong>na</strong><br />
centre. V roku 1990 boli národné výbory zru−<br />
šené a bola odštartovaná reforma verejnej<br />
správy <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
Prijatím Záko<strong>na</strong> č. 369/1990 o obecnom<br />
zriadení sa v rámci verejnej správy oddelila<br />
štát<strong>na</strong> správa od volenej samosprávy a začal<br />
sa používať tzv. duálny model usporiadania<br />
verejnej správy s jednou úrovňou územnej sa−<br />
mosprávy – miest<strong>na</strong> samospráva.<br />
Až do roku 2001 sa ďalší vývoj vo verej−<br />
nej správe zaoberal len štátnou správou (boli<br />
prijaté aj viaceré novely obecných zákonov).<br />
Najskôr, v roku 1990 boli zrušené kraje ako<br />
jednotky štátnej správy a bola vytvorená nová<br />
úroveň podriadená okresnej úrovni – obvody.<br />
Územná organizácia štátnej správy <strong>na</strong> Sloven−<br />
sku medzi rokmi 1990 a 1996 pozostávala<br />
z 38 okresov a 121 obvodov.<br />
V roku 1996 bola zrealizovaná reforma<br />
miestnej štátnej správy, keď úroveň obvodov<br />
bola zrušená, siete špecializovanej miestnej<br />
štátnej správy boli <strong>na</strong>hradené sieťou 79 okres−<br />
ných úradov integrovanej miestnej štátnej<br />
správy. Bola vytvorená vyššia úroveň miest−<br />
nej štátnej správy, osem krajov. Hoci počet
Change language