Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

JAROSLAV KLING
REGIONÁLNA POLITIKA A VEREJNÁ SPRÁVA
Kľúčové slová: reforma verejnej správy, voľby do orgánov územnej samosprávy, vývoj regionálnej poli−
tiky štátu, program pomoci de minimis, integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr.
1. ÚVOD
Prírodné podmienky ako aj historický vývoj
značne ovplyvnili priestorovú diferenciáciu
sociálno−ekonomickej úrovne jednotlivých
regiónov Slovenska. Na jednej strane možno
identifikovať jadrový priestor, ktorý je akým−
si ťahúňom ekonomického rozvoja v krajine –
územie banánovitého tvaru, ktoré zaberá
západnú časť Slovenska, ide údolím rieky Váh
a pozdĺž hlavnej dopravnej trasy Bratislava –
Žilina – Košice sa skokom dostáva k rozvo−
jovému jadru na východe Slovenska v prie−
store miest Košice a Prešov. Na druhej stra−
ne sú územia, ktoré sa nedokázali vyrovnať so
zmenenými spoločensko – ekonomickými
podmienkami po roku 1989, či už kvôli pod−
rozvinutosti z minulosti, alebo svojej rigid−
nosti a majú rozvojové problémy. Patria sem
regióny severného a severovýchodného Slo−
venska a v značnej miere aj časť Slovenska,
ktorá je osídlená obyvateľstvom maďarskej
národnosti. Ide najmä o južnú časť centrálne−
ho Slovenska – Juhoslovenská kotlina a južnú
časť východného Slovenska. Južná časť západ−
ného Slovenska je síce taktiež vo veľkej
miere charakteristická obyvateľstvom maďar−
skej národnosti, avšak rozvojové ťažkosti tra−
dične poľnohospodárskeho regiónu dokáže do
veľkej miery upravovať jeho polohová výho−
da, v blízkosti hlavného mesta a čiastočne
zasahujúce do jadrového regiónu ekonomic−
kého rozvoja krajiny.
Nasledujúce riadky zamerajú svoju pozor−
nosť na analýzu sídelno−demografických
súvislostí priestorového rozloženia obyvateľ−
stva maďarskej národnosti po roku 1989
a identifikáciu faktorov, ktoré ovplyvnili
súčasnú úroveň tohto územia. Kapitola si
bude všímať prejavy reformy verejnej správy
na tomto území, najmä vo vzťahu k miestnej
samospráve a miestnemu rozvoju ako aj pre−
javy regionálnej politiky Slovenskej republi−
ky, konkrétne jej vybraných programov, na
území s významným zastúpením maďarskej
menšiny.
1.1. Priestorové rozloženie maďarskej men−
šiny na Slovensku
Podľa sčítania obyvateľstva v roku 1991 žilo
na Slovensku takmer 570 000 obyvateľov hlá−
siacich sa k maďarskej národnosti, čo pred−
stavovalo 10,8 % populácie Slovenska. Až
1 442 obcí malo podľa výsledkov sčítania
aspoň jedného obyvateľa maďarskej národnos−
ti. Nasledujúce sčítanie z roku 2001 zazna−
menalo pokles počtu obyvateľov tejto národ−
nosti na asi 520 000, čo je asi 9,7 % celej
populácie. Tento pokles možno prisúdiť faktu,
že územie južného Slovenska je z demogra−
fického hľadiska regresívne, t. j. že prirodze−
ný prírastok ale aj celkový prírastok obyva−
teľstva tu majú záporné hodnoty, čiže ide
o úbytok obyvateľstva (Bezák 2002, Bašovský
1995). Oproti roku 1991 sa ale zvýšil počet
obcí, ktoré mali aspoň jedného obyvateľa
maďarskej národnosti, na 1 555. Toto zvýše−
nie možno pripísať procesom dezintegrácie
obcí, ktoré prebiehali bezprostredne po roku
1990 a v prvej polovici 90−tych rokov, keď sa
medzi rokmi 1989 a 2000 zvýšil počet obcí
z 2 694 na 2 825 (Kling et al. 2002).
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.