Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
290 Károly Tóth<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
POZNÁMKY<br />
1. Nepostrádateľným zdrojom informácií v tejto<br />
súvislosti je v Budapešti vydané štvorzväzkové<br />
dielo o dejinách maďarského vzdelávania v<br />
(Česko)<strong>Slovensku</strong>, ktorú redigovali Gusztáv<br />
Tamás Filep a László Tóth. Táto publikácia<br />
obsahuje okrem a<strong>na</strong>lýz a štúdií aj chronologic−<br />
ký prehľad a výberovú bibliografiu. Je to<br />
základná literatúra pre bádateľov, aj keď<br />
z obdobia po roku <strong>1989</strong> spracúva len osem<br />
rokov a aj tie sú pre absenciu základného<br />
výskumu nekompletné. Cieľom štyroch zväz−<br />
kov bolo skôr prezentovať celkový prehľad<br />
ôsmich desaťročí vývoja skúmanej problemati−<br />
ky, čo sa autorom bezo zvyšku podarilo (Filep<br />
– Tóth 1998 – 2000). Samozrejme aj samotné<br />
inštitúcie (<strong>na</strong>príklad Csemadok, Zväz maďar−<br />
ských pedagógov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, Maďarská<br />
občianska stra<strong>na</strong>, Spolužitie, Maďarské kresťan−<br />
skodemokratické hnutie, Fórum inštitút pre<br />
výskum menšín, Nadácia Sándora Máraiho)<br />
vydávali – spravidla pri príležitosti nejakého<br />
výz<strong>na</strong>mného výročia alebo vo forme ročenky –<br />
publikácie o vlastnej činnosti. Tieto z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>−<br />
jú pre bádateľskú činnosť dôležité referenčné<br />
zdroje, avšak nemôžu <strong>na</strong>hradiť objektívne,<br />
vecné a<strong>na</strong>lýzy, ktoré skúmajú vývin organizá−<br />
cií a inštitúcií v súvislostiach.<br />
2. V súčasnosti má Csemadok 450 miestnych<br />
organizácií a 56 tisíc členov. (Dobre organizo−<br />
vaná organizácia je životaschopná. Interview<br />
s povereným predsedom Csemadoku, Lászlóm<br />
Kötelesom. Új Szó, 28. február <strong>2004</strong>, s. 8.)<br />
3 . Patrili sem <strong>na</strong>príklad historicko−vlastivedná,<br />
klubová, literár<strong>na</strong>, jazyková, národopisná<br />
komisia, komisia ľudovej hudby a iné odborné<br />
komisie.<br />
4. Tým mohla byť Matica slovenská, avšak táto<br />
organizácia s veľkými historickými tradíciami<br />
nemohla od začiatku päťdesiatych rokov zakla−<br />
dať miestne organizácie. Aj táto okolnosť pri−<br />
spela k tomu, že po zmene režimu <strong>na</strong>dobudla<br />
Matica také výrazné postavenie v prostredí<br />
národne orientovaných hnutí.<br />
5. Je zaujímavé, že medzistranícka/medzištát<strong>na</strong><br />
dohoda z roku 1948 počítala so vznikom<br />
Zväzu maďarských žien v Československu<br />
a Maďarskej sekcie Československého zväzu<br />
mládeže (ČSM), avška k založeniu týchto<br />
organizácií už nedošlo. Pozri zbierku Fórum<br />
inštitútu pre výskum menšín – Bibliotheca<br />
Hungarica.<br />
6. Podľa oficiálnych záz<strong>na</strong>mov podpísalo<br />
Memorandum 266 osôb. Na základe medziča−<br />
som objavených podpisových hárkov je možné<br />
ich celkový počet odhadovať <strong>na</strong> viac ako 300.<br />
Pozri Fórum inštitút pre výskum menšín.<br />
Memorandum 1988.<br />
7. (Tóth K. 1999) List tridsiatich troch. Zbierka<br />
Fórum inštitútu pre výskum menšín –<br />
Bibliotheca Hungarica.<br />
8. Pozri Iródia Füzetek. Zbierka Fórum inštitútu<br />
pre výskum menšín – Bibliotheca Hungarica.<br />
9. Pozri Fórum inštitút pre výskum menšín.<br />
Magyar PEN Club Bratislava. Oral History,<br />
Dokumenty.<br />
10. Pozri Elbeszélt történelem. A rendszerváltás<br />
évei. Oral History. Csáky Pál. In: Fórum Tár−<br />
sadalomtudományi Szemle, 1999, 1, č. 1; A<br />
rendszerváltás évei. Oral History. Tóth Károly.<br />
In: Fórum Társadalomtudományi Szemle, 1999,<br />
1, č. 2; A rendszerváltás évei. Oral History.<br />
Barak László. In: Fórum Társadalomtudomá−<br />
nyi Szemle, 2000, 2, č. 2.<br />
11. A rendszerváltás évei. Oral History. Szép<br />
Attila. In: Fórum Társadalomtudományi<br />
Szemle, 2001, 3, č. 2.<br />
12. A rendszerváltás évei. Oral History. Szabó<br />
Rezső. Oral History Archívum, Fórum inštitút<br />
pre výskum menšín.<br />
13. Údaje zhromaždilo formou dotazníkového vý−<br />
skumu Fórum informačné centrum. Jednotlivé<br />
typy organizácií sa žiaľ, dali vyhodnotiť len <strong>na</strong><br />
základe vrátených dotazníkov. (Nagy, Myrtil<br />
2002, s. 10; Kulcsár et al. 2002, s. 120 – 122.).<br />
14. www.foruminst.sk.<br />
15. Tamtiež, s. 120.<br />
16. Zdrojom prezentovaných grafov je Lampl –<br />
Tóth <strong>2004</strong>.<br />
17. Procesy inštitucio<strong>na</strong>lizácie v maďarskej (menši−<br />
novej) komunite v Rumunsku v rokoch <strong>1989</strong> –<br />
1995 (Biró 1998, 15 – 48).<br />
18. Diskusia národnosť versus národná menši<strong>na</strong>,<br />
ktorá sa objavila roku <strong>1989</strong>, niesla v sebe silný<br />
ideologický náboj, podobným ideologickým<br />
obsahom boli <strong>na</strong>plnené neskôr sformulované<br />
a v celej Karpatskej kotline rozšírené pojmy<br />
„partnerský národ“ (társnemzet) alebo novšie<br />
„národné spoločenstvo“ (nemzeti közösség).<br />
Do tejto kategórie patrí aj národná terminoló−<br />
gia, ktorá si prepožičiava pojmy z biológie:<br />
„časť národa“ (nemzetrész), „telo národa“<br />
(nemzettest) atď.
Change language