Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

ELEONÓRA SÁNDOR
ZMENA REŽIMU MAĎARSKÝMI OČAMI
Kľúčové slová: disidentské hnutia; spolupráca maďarských, slovenských a českých opozičných skupín;
zmena režimu; strany a stratégie; Csemadok; volebný zákon; maďarská univerzita.
1. ÚVODNÉ POZNÁMKY
Autor zaoberajúci sa menšinovými súvislosťa−
mi zmeny režimu v Československu (na
Slovensku) po roku 1989 sa nepohybuje po
úplne nepreskúmanom teritóriu, veď k danej
téme boli už publikované hodnotné zborníky,
chronológie, parciálne štúdie i fundamentálne
teoretické state. Napriek tomu sa výskum
nachádza ešte len niekde na polceste. Mnoho
čiastkových problémov je stále neprebáda−
ných, na početné otázky existujú len jedno−
stranné a neoverené odpovede. Príčiny tohto
stavu je potrebné hľadať vo viacerých fakto−
roch. Jedným z nich je to, že protagonisti
politických zmien v hektických dňoch konca
roku 1989 a začiatku roku 1990 akosi nemys−
leli na budúce generácie: mnoho udalostí
ostalo nezdokumentovaných. Médiá sa ešte
len učili plniť úlohu necenzurovaného zdroja
informácií, v dobovom spravodajstve sa často
nerozlíšiteľne mieša faktografický materiál s
osobnými dojmami autorov. V celoštátnych
výskumných programoch, akým bol aj projekt
Nadácie Milana Šimečku v druhej polovici
deväťdesiatych rokov, sa o účasti Maďarov na
novembrových udalostiach a následných pre−
vratných spoločenských zmenách pojednáva
len okrajovo. Vyhlásenia čerstvo vzniknutých
strán – čo platí aj pre neskoršie obdobia – sú
zo zrejmých dôvodov predpojaté, a istá dávka
subjektivizmu je prítomná aj v osobných spo−
mienkach vtedajších verejných činiteľov.
Proces systemizácie a spracovania skromného
množstva zachovanej dobovej dokumentácie
sa ešte neskončil.
Pre rozsahové a iné obmedzenia si tento
príspevok nedáva za cieľ objasnenie parciál−
nych otázok, skôr sa zameriava na to, aby
poskytol obraz o rámcových politických stra−
tégiách, ktoré vznikli v kruhoch maďarskej
menšiny na Slovensku, aby sledovala uplat−
nenie týchto stratégií v praxi a aby čiastočne
identifikovala korene, z ktorých tieto rozdiel−
ne politické predstavy čerpali živnú pôdu.
Príslušníci maďarskej menšiny na Sloven−
sku nevítali zmenu režimu s rovnakými pocit−
mi a predstavami a nesledovali jednotné ciele.
Iné pocity vyvolali zmeny v tých Maďaroch,
ktorí boli organicky včlenení do (komunistic−
kého) štátneho a straníckeho aparátu a profi−
tovali z neho, iné boli pocity tých, ktorých
„spolupráca“ s režimom bola len súčasťou tak−
tiky prežitia, alebo prechovávali v sebe naiv−
nú vieru, že je možné režim „rozložiť zvnút−
ra“. Iné úlohy považovali za prioritné občian−
ske fóra na vidieku, iné tie, ktoré sa zaobera−
li „demontážou” komunistickej moci na
ústrednej úrovni. Isté zovšeobecnenia sú však
predsa len namieste. Príslušnosť k maďarskej
menšine znamenala v prípade všetkých jej zlo−
žiek nielen zvýšenú citlivosť voči otázkam
národnostného charakteru, ale ovplyvnila aj
vzťah jej predstaviteľov k takým konkrétnym,
kľúčovým problémom danej doby aj neskor−
šieho politického vývoja, akou bola napríklad
otázka „politickej rehabilitácie“ vyššie spome−
nutej vrstvy „tvrdých“ alebo „mäkkých“ apa−
rátnikov, alebo posúdenie výsledkov lustrácií,
týkajúcich sa Maďarov. Aj skúmanie týchto
otázok si vyžaduje ďalšie bádanie.
Čo sa týka časového ohraničenia obdobia
transformácie spoločensko−politického zriade−
nia z totalitného režimu na (liberálnu) parla−
mentnú demokraciu, nie sú zriedkavé ani také
názory, že ono sa ešte stále neskončilo.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.