Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny<br />
289<br />
nieme tu <strong>na</strong>príklad Nadáciu otvorenej spoloč−<br />
nosti – Open Society Foundation, Nadáciu pre<br />
otvorenú spoločnosť – Foundation for a Civil<br />
Society, Nadáciu Charlesa Stewarta Motta,<br />
German Marshall Fund, Sasakawovu mierovú<br />
<strong>na</strong>dáciu, Nadáciu pre podporu občianskych<br />
aktivít). Po pripojení sa SR k Európskej únii<br />
a čiastočnej zmene politiky amerických <strong>na</strong>dá−<br />
cií sa výz<strong>na</strong>mným zdrojom americkej podpo−<br />
ry stal CEE Trust Fund.<br />
Všetky tieto možnosti však boli pre ma−<br />
ďarské organizácie <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> pomerne<br />
vzdialené. V deväťdesiatych rokoch len nie−<br />
koľko organizácií disponovalo takým ľud−<br />
ským, organizačným a fi<strong>na</strong>nčným potenciá−<br />
lom, ktorý im umožnil úspešne sa uchádzať<br />
o granty z uvedených zdrojov. (Sem môžeme<br />
zaradiť Nadáciu Sándora Máraiho, Fórum in−<br />
štitút, Nadáciu Civitas, Kolégium Jánosa Se−<br />
lyeho, Maďarské folklórne združenie <strong>na</strong> Slo−<br />
vensku). Po roku 2000 počet týchto subjektov<br />
výz<strong>na</strong>mne vzrástol.<br />
Tieto organizácie disponovali potrebnými<br />
jazykovými z<strong>na</strong>losťami, odbornými vedomos−<br />
ťami a rozvetveným systémom vzťahov a part−<br />
nerstiev, čo im umožnilo, aby projekty nielen<br />
vypracovali, ale po získaní grantu ich doká−<br />
zali aj zrealizovať. Zároveň mali toľko vlast−<br />
ných fi<strong>na</strong>nčných kapacít, že boli schopné pro−<br />
jekty čiastočne spolufi<strong>na</strong>ncovať.<br />
Väčši<strong>na</strong> maďarských menšinových organi−<br />
zácií <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> bola pri uchádzaní sa<br />
o <strong>na</strong>dačné zdroje diskvalifikovaná <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong><br />
základe podmienky spolufi<strong>na</strong>ncovania. Keď<br />
<strong>na</strong>príklad Nadácia pre podporu občianskych<br />
aktivít zverejnila výzvu <strong>na</strong> predkladanie pro−<br />
jektov tzv. menšinového balíka vo výške pri−<br />
bližne 80 miliónov korún, väčši<strong>na</strong> maďar−<br />
ských organizácií <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sa do výzvy<br />
nemohla zapojiť z toho dôvodu, že nemohla<br />
preukázať potrebný 30 %−ný (neskôr 10 %−ný)<br />
podiel spolufi<strong>na</strong>ncovania.<br />
Môžeme teda skonštatovať, že maďarské<br />
menšinové organizácie <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> prišli o<br />
výz<strong>na</strong>mné fi<strong>na</strong>nčné zdroje preto, lebo v dô−<br />
sledku vnútornej hierarchie hodnôt, prevažu−<br />
júceho systému vzťahov, nedostatočnej odbor−<br />
nej pripravenosti a vedomej izolovanosti<br />
nekládli dostatočný dôraz <strong>na</strong> získanie uvede−<br />
ných, <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> prítomných zdrojov.<br />
6. ZÁVER<br />
Maďarské menšinové inštitúcie <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
prešli po roku <strong>1989</strong> obrovskými zme<strong>na</strong>mi.<br />
Vytvorili si osobitnú hierarchiu hodnôt, pre−<br />
budoval sa systém ich vzájomných vnútor−<br />
ných i vonkajších vzťahov, ich fi<strong>na</strong>nčné zdro−<br />
je sa stabilizovali, ich závislosť od politiky sa<br />
rokmi postupne neustále zmenšovala. Svojou<br />
činnosťou pokrývajú viaceré dôležité oblasti<br />
života menšinovej komunity, o ktoré sa nevie<br />
postarať ani štát, ani samosprávy či podnika−<br />
teľská sféra. Sieť maďarských menšinových<br />
inštitúcií sa dá v prostredí tretieho sektoru <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> charakterizovať ako z<strong>na</strong>čne špeci−<br />
fický a jednostranne zameraný segment, pred−<br />
sa však tvoriaci v rámci sebou samým vytvo−<br />
rených etnických hraníc kompaktný celok.<br />
Môžeme tu hovoriť o plne organizovanom<br />
inštitucionálnom systéme, ktorý je schopný –<br />
občas síce ťažkopádne a oneskorene – reagovať<br />
<strong>na</strong> výzvy doby. Z hľadiska zdrojov fi<strong>na</strong>ncova−<br />
nia je závislý od podpôr prichádzajúcich<br />
z Maďarskej republiky, pričom jeho fi<strong>na</strong>ncova−<br />
nie a spoločenský status <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> nie sú<br />
doriešené. Maďarské menšinové inštitúcie <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> tvoria kváziautonómny inštitucio−<br />
nálny systém, ktorý plní výz<strong>na</strong>mné sebaregu−<br />
lujúce funkcie aj v obdobiach vystupňovaného<br />
spoločenského a etnického <strong>na</strong>pätia.<br />
Čo sa týka odvetvovej štruktúry, výz<strong>na</strong>m−<br />
né úlohy zastáva tento systém <strong>na</strong>jmä v oblas−<br />
ti kultúry a školstva, ale zaoberá sa takmer<br />
všetkými otázkami, ktoré menšinová komuni−<br />
ta <strong>na</strong>stoľuje <strong>na</strong> miestnej a regionálnej úrovni.<br />
Jeho nedostatkom je to, že <strong>na</strong> výzvy moder−<br />
nej doby reaguje pomerne nepružne, v dôsled−<br />
ku svojej uzavretosti len s ťažkosťami realizu−<br />
je disponibilné šance a z hľadiska odbornej<br />
kvalifikovanosti a úrovne inštitucionálnej ko−<br />
munikácie ďaleko zaostáva za slovenským<br />
priemerom.<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language