Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny<br />
285<br />
začali vznikať pomerne neskoro. Tieto vzde−<br />
lávacie organizácie sa zamerali predovšetkým<br />
<strong>na</strong> ďalšie vzdelávanie, odborné školenia, „tré−<br />
ningy“, resp. také konferencie a pracovné<br />
stretnutia, z ktorých profitovali v prvom rade<br />
samotné mimovládne organizácie.<br />
V rámci tretieho sektoru <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sa<br />
vzdelávaním tohto typu začalo už začiatkom<br />
deväťdesiatych rokov. Žiaľ, <strong>na</strong> týchto školiacich<br />
aktivitách sa maďarské menšinové organizácie<br />
pre materiálne a jazykové dôvody nezúčastnili.<br />
Dôležitú úlohu tu zohrávala aj vzdialenosť, veď<br />
tieto školenia sa zvyčajne uskutočňovali mimo<br />
území obývaných Maďarmi. V oblasti ďalšieho<br />
odborného vzdelávania dosiahli výz<strong>na</strong>mné<br />
úspechy <strong>na</strong>sledovné organizácie: Zväz maďar−<br />
ských pedagógov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (permanentné<br />
odborné vzdelávanie učiteľov), Csemadok<br />
(osvetové školenia v prvej polovici deväťdesia−<br />
tych rokov), Kolégium Jánosa Selyeho (dokto−<br />
randské štúdium, systém tútorského vzdeláva−<br />
nia), Etnografická spoločnosť Maďarov <strong>na</strong> Slo−<br />
vensku (príprava amatérskych národopisných<br />
zberateľov), Maďarské folklórne združenie <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> (kurz pre školiteľov ľudových tan−<br />
cov), Nadácia Sándora Máraiho (kurzy komu−<br />
nikácie, prevencie a riešenia konfliktov) atď.,<br />
v oblasti zefektívnenia fungovania neziskových<br />
organizácií vyko<strong>na</strong>lo nezastupiteľnú prácu<br />
Fórum informačné centrum.<br />
4.3.5. Organizácie orientované <strong>na</strong> Európsku<br />
úniu<br />
Sú to tie novovzniknuté regionálne a eurore−<br />
gionálne združenia, podporujúce predovšet−<br />
kým mikroregionálnu a cezhraničnú spoluprá−<br />
cu, ktoré už reagujú <strong>na</strong> výzvy a požiadavky<br />
obdobia po <strong>na</strong>šom vstupe do Európskej únie.<br />
V rámci štruktúry maďarských menšinových<br />
inštitúcií <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> je to úplne nová čin−<br />
nosť. Etnický prvok sa však uplatňuje aj tu,<br />
veď slovensko−maďarské hranice poskytujú<br />
možnosti <strong>na</strong> veľmi úzku spoluprácu a tieto<br />
možnosti maďarské organizácie <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
aj využívajú, <strong>na</strong>chádzajúc si vhodných part−<br />
nerov <strong>na</strong> maďarskej strane.<br />
Zároveň je badateľný aj podstatný posun<br />
z hľadiska výz<strong>na</strong>mu etnicity. Nové vzťahy<br />
vznikajú už <strong>na</strong> úrovni verejnej správy (obec−<br />
né samosprávy, župy/kraje), kde nie je dôle−<br />
žitá len jazyková príbuznosť alebo kultúrne<br />
zázemie, ale čoraz viac sa do popredia dostá−<br />
vajú hospodárske, sociálne a iné otázky.<br />
4.4. Vydavateľstvá, periodiká a časopisy<br />
Nemožno ich v plnej miere považovať za<br />
integrálnu súčasť mimovládneho sektoru, veď<br />
z hľadiska svojej právnej formy (spravidla sú<br />
to s. r. o.) vznikli a pôsobia plne <strong>na</strong> ekono−<br />
mickom princípe. Zároveň však z hľadiska<br />
svojej úlohy tvoria organickú súčasť menšino−<br />
vého inštitucionálneho systému. Vzhľadom <strong>na</strong><br />
obmedzený trh sú zvyčajne odkázané <strong>na</strong> gran−<br />
tovú podporu, a tak tvoria jednu z výz<strong>na</strong>m−<br />
ných cieľových skupín domácich i zahranič−<br />
ných fi<strong>na</strong>nčných sponzorov.<br />
Vydavateľstvá vykonávajú aj dôležité kul−<br />
túrne poslanie, veď sprostredkúvajú kultúrne<br />
produkty menšinovej komunite, jazykovej ko−<br />
munite i odbornej verejnosti.<br />
Hlavnou výzvou, pred ktorou stáli v uply−<br />
nulých pätnástich rokoch či už v komunizme<br />
založené, „slávnej minulosti sa tešiace“ vyda−<br />
vateľstvá, alebo nové vydavateľstvá založené<br />
po zmene režimu, bola otázka, akú ideológiu,<br />
aký odkaz, aký profil si dokážu vytvoriť, aké<br />
kultúrne a etické hodnoty sú schopné sprost−<br />
redkovať a ako sa dokážu udržať a vzájomne<br />
sa dopĺňať <strong>na</strong> tu<strong>na</strong>jšom skutočne neveľkom<br />
trhu.<br />
4.5. Štátne a samosprávne inštitúcie pôso−<br />
biace v oblasti zachovania kultúrneho dedič−<br />
stva<br />
(Múzeá, knižnice, regionálne archívy, kultúr−<br />
ne a osvetové strediská a pod.)<br />
Protagonisti maďarských menšinových inštitú−<br />
cií <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> považovali tzv. štátne a dnes<br />
už samosprávne inštitúcie za akési cudzie<br />
teleso. Tieto inštitúcie zaraďujeme do systému<br />
maďarských menšinových inštitúcií preto,<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language