Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
284 Károly Tóth<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
bola vzdialená od tradičných hodnôt maďarskej<br />
inteligencie <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> a svoju politickú<br />
aktivitu nevyužila v prospech rozvoja inštitu−<br />
cionálneho zázemia maďarskej menšinovej ko−<br />
munity, ale v prospech svojich partikulárnych<br />
ekonomických a osobných záujmov.<br />
Pokusov o <strong>na</strong>dviazanie inštitucionálneho<br />
vzťahu medzi politickou elitou a tretím sekto−<br />
rom bolo pritom niekoľko. Jedným z nich<br />
bola <strong>na</strong>príklad iniciatíva s názvom Fórum<br />
maďarskej inteligencie <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, ktorá<br />
vznikla ešte začiatkom deväťdesiatych rokov<br />
v Leviciach z podnetu príslušníkov troch rôz−<br />
nych politických strán – Pála Csákyho<br />
(MKDH), Erzsébet Dolník (Spolužitie)<br />
a Mihálya Zollera (MOS) a hrala dôležitú<br />
úlohu v aktivizácii inteligencie aj v procese<br />
zjednocovania maďarských strán.<br />
S ďalšou iniciatívou prišla neskôr Nadácia<br />
Sándora Máraiho, keď vyzvala politické elity<br />
a inteligenciu k začatiu dialógu, sama tento<br />
dialóg iniciovala aj preň vytvorila organizač−<br />
né podmienky. Žiaľ, opäť bezúspešne, veď<br />
inštitucionálne rámce stáleho dialógu sa ani<br />
v tomto prípade nezafixovali.<br />
4.3.3. Organizácie pôsobiace v medzinárod−<br />
nom prostredí, prekračujúce menšinový<br />
obzor<br />
Túto inštitucionálnu formu možno <strong>na</strong>zvať<br />
„atypickou menšinovou organizáciou“, lebo<br />
vzhľadom <strong>na</strong> jej orientáciu, systém vzťahov,<br />
hodnotový systém atď., sa líši od tradičných<br />
menšinových inštitúcií. Pre tento typ je cha−<br />
rakteristické, že svojou činnosťou reprezentu−<br />
je aj interetnické, multikultúrne, inter<strong>na</strong>cio−<br />
nálne hodnoty, spolupracuje s väčšinovými<br />
inštitúciami, ba pri vytváraní svojej vnútornej<br />
štruktúry, personálneho zloženia a pri organi−<br />
zácii svojich podujatí berie tieto hodnoty<br />
výrazne do úvahy. Typickými organizáciami<br />
patriacimi do tejto kategórie sú Nadácia<br />
Sándora Máraiho, Vydavateľstvo Kalligram<br />
a Fórum inštitút pre výskum menšín. Tieto<br />
inštitúcie sa líšia od ostatných aj skladbou<br />
svojho fi<strong>na</strong>nčného portfólia. Kým inštitúcie<br />
považované za tradičné svoju činnosť stavajú<br />
predovšetkým <strong>na</strong> fi<strong>na</strong>nčných zdrojoch z Ma−<br />
ďarska, hlavné fi<strong>na</strong>nčné zdroje „atypických<br />
menšinových inštitúcií” pochádzajú z americ−<br />
kých a západoeurópskych <strong>na</strong>dácií.<br />
Je veľmi ťažké tieto subjekty definovať,<br />
keďže ich zloženie sa v jednotlivých obdobiach<br />
mení. Existuje úzka prepojenosť medzi vyššie<br />
uvedenými inštitúciami a medzinárodne orien−<br />
tovanými mimovládnymi organizáciami. Ich<br />
všeobecným charakteristickým z<strong>na</strong>kom je, že<br />
majú široko rozvetvené vzťahy v rámci nezis−<br />
kovej sféry <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, nezameriavajú sa len<br />
<strong>na</strong> fi<strong>na</strong>nčné zdroje z Maďarska a ich profil –<br />
ako je to charakteristické pre organizácie ne−<br />
ziskového sektora – je prísne vymedzený <strong>na</strong><br />
danú špecifickú oblasť činnosti.<br />
Výz<strong>na</strong>m týchto inštitúcií v ostatných rokoch<br />
neustále vzrastá. Pripojením sa Slovenskej re−<br />
publiky k Európskej únii, <strong>na</strong>štartovaním mikro−<br />
regionálnych rozvojových programov, zvýše−<br />
ním úrovne spolupráce medzi regiónmi a jed−<br />
notlivými sektormi sa zbúrali tradičné hranice<br />
sveta menšinových inštitúcií – ktoré si mimo−<br />
chodom menši<strong>na</strong> sama postavila – a začí<strong>na</strong> sa<br />
uplatňovať iný systém hodnôt. Práve tento nový<br />
systém hodnôt poskytol a stále poskytuje prie−<br />
stor pre tie iniciatívy maďarských menšinových<br />
organizácií, ktoré majú šancu sa presadiť<br />
v novom kooperačnom a fi<strong>na</strong>nčnom prostredí.<br />
(Takéto iniciatívy vyvíjali a vyvíjajú predovšet−<br />
kým Nadácia Sándora Máraiho, Fórum inštitút<br />
pre výskum menšín, Občianske združenie Fun−<br />
dament – Fundament Polgári Társulás, Gemer−<br />
ský mládežnícky spolok – Gömöri Ifjúsági<br />
Társaság, Kolégium Jánosa Selyeho, Nadácia<br />
Katedra, Klub maďarských profesorov <strong>na</strong> Slo−<br />
vensku, Fórum informačné centrum – Fórum<br />
Információs Központ, Fórum regionálne rozvo−<br />
jové centrum – Fórum Régiófejlesztési Köz−<br />
pont, lokálne a regionálne združenia.)<br />
4.3.4. Organizácie zamerané <strong>na</strong> školenie a<br />
vzdelávanie<br />
Organizácie alebo aktivity s cieľom rozvoja a<br />
posilnenia ľudských zdrojov tretieho sektoru,
Change language