Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny<br />
283<br />
Je dôležité poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ť, že jednotlivé organi−<br />
zácie sa dajú zaradiť aj do viacerých kategó−<br />
rií, dôvodom je ich pestrosť a historický<br />
vývin.<br />
4.3.1. Organizácie zabezpečujúce doplnkové<br />
fi<strong>na</strong>nčné zdroje<br />
Veľmi veľa občianskych združení a <strong>na</strong>dácií<br />
bolo založených s cieľom fungovať ako zdroj<br />
doplnkového fi<strong>na</strong>ncovania činnosti inštitúcie,<br />
pri ktorej vznikli: <strong>na</strong>príklad danej školy, zák−<br />
ladnej organizácie Csemadoku, múzea, archí−<br />
vu, knižnice, vysokoškolskej katedry ap. (Tie−<br />
to buď nemali právnu subjektivitu, alebo sa<br />
ako štátne inštitúcie nemohli uchádzať o <strong>na</strong>d−<br />
ačné zdroje). Takéto <strong>na</strong>dácie a združenia<br />
preto nemožno považovať za organizácie tre−<br />
tieho sektoru v pravom slova zmysle, ich<br />
vznik bol len reakciou <strong>na</strong> nové pomery.<br />
Väčši<strong>na</strong> z nich sa zúčastňovala otvorených<br />
grantových výziev len príležitostne, ale boli aj<br />
také, ktoré začali neskôr plniť v živote jed−<br />
notlivých regiónov dôležité úlohy.<br />
4.3.2. Organizácie viažuce sa k maďarským<br />
politickým stranám<br />
Už sme spomenuli, že v prvej polovici deväť−<br />
desiatych rokov viedla medzi politickými<br />
a mimovládnymi aktivitami len veľmi tenká<br />
hranica. Vo všeobecnosti sa politické hnutia<br />
a strany vlastniace z<strong>na</strong>čný organizačný poten−<br />
ciál podujímali aj <strong>na</strong> plnenie veľmi dôležitých<br />
úloh pri budovaní občianskej spoločnosti (or−<br />
ganizovali konferencie, odborné stretnutia a v<br />
neposlednom rade zakladali neziskové organi−<br />
zácie). Zakladanie neziskových organizácií sa<br />
obyčajne uskutočňovalo prostredníctvom inšti−<br />
tucionálnych (<strong>na</strong>pr. Nadácia Sándora Máraiho,<br />
Združenie pre spoločné ciele – Szövetség a<br />
Közös Célokért 28 ) alebo osobných vzťahov a<br />
prepojení (Csemadok, Zväz maďarských peda−<br />
gógov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, Združenie maďarských<br />
rodičov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, Nadácia Lászlóa Mé−<br />
csa, Združenie pre demokratickú a otvorenú<br />
spoločnosť, Nadácia Civitas, Nadácia Fórum,<br />
Nadácia Simonyi atď.). Nech už tieto organi−<br />
zácie vznikli akýmkoľvek spôsobom, ich cha−<br />
rakteristickým z<strong>na</strong>kom bolo to, že v kritických<br />
chvíľach (predvolebná kampaň, politické boje)<br />
sa dali zmobilizovať ako „nestranné“ a „nezá−<br />
vislé“ organizácie a ich predstavitelia mohli<br />
vyjadriť svoje názory z rôznych pozícií v zá−<br />
vislosti <strong>na</strong> tom, v mene ktorého subjektu<br />
práve vystupovali.<br />
Je paradoxné, že popri tom, že sa politika,<br />
resp. politické strany za uplynulých pätnásť<br />
rokov pokúšali <strong>na</strong> maďarské menšinové orga−<br />
nizácie vyvíjať z<strong>na</strong>čný vplyv, medzi tretím<br />
sektorom a politickými stra<strong>na</strong>mi sa nevytvo−<br />
rili inštitucionálne formy komunikácie. Vzťa−<br />
hy mali vždy len osobný charakter a záujmy<br />
a názory tretieho sektoru sa v tomto systéme<br />
vzťahov príliš nepresadili. Postoje zaujímané<br />
politickými stra<strong>na</strong>mi sa zásadne odlišovali od<br />
tradičného menšinového hodnotového systé−<br />
mu založenom <strong>na</strong> budovaní inštitúcií a za−<br />
chraňovaní tradičných hodnôt a sústreďovali<br />
sa <strong>na</strong> budovanie hospodárskeho vplyvu, pre−<br />
tváranie vlastníckych vzťahov, posilňovanie<br />
postavenia územných samospráv ap. Tieto po−<br />
stoje nekorešpondovali s predstavami a požia−<br />
davkami maďarských menšinových ustanoviz−<br />
ní, resp. ťažko sa s nimi dostávali do súladu.<br />
Akokoľvek je to nepopulárne, musíme pri−<br />
pomenúť, že v počiatočnom období Sloven−<br />
skej republiky (1993 – 1998) Slovenská ná−<br />
rodná stra<strong>na</strong> ako vlád<strong>na</strong> stra<strong>na</strong> uplatnila vše−<br />
tok svoj politický vplyv v záujme toho, aby<br />
takmer v každom okresnom sídle <strong>na</strong> južnom<br />
<strong>Slovensku</strong> za babku sprivatizovala nehnuteľ−<br />
nosti vo vlastníctve miestnej samosprávy ale−<br />
bo štátu pre Maticu slovenskú. Neskôr, v ob−<br />
dobí účasti SMK vo vláde, vznikol v rámci<br />
Nadácie Illyés Program maďarských domov,<br />
v rámci ktorého sa investovali milióny forin−<br />
tov z maďarských verejných zdrojov <strong>na</strong> zakú−<br />
penie a rekonštrukciu nehnuteľností pre potre−<br />
by maďarských mimovládnych organizácií.<br />
Dôvody treba hľadať predovšetkým v pos−<br />
tojoch novej politickej a hospodárskej elity.<br />
Nová maďarská politická elita, ktorá sa konšti−<br />
tuovala <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> v deväťdesiatych rokoch,<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language