Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
282 Károly Tóth<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
vedúcich straníckych predstaviteľov v riadia−<br />
cich štruktúrach organizácie – hlavne čo sa<br />
týka uchádzania sa o granty a fi<strong>na</strong>nčnú pod−<br />
poru – skôr nevýhodou ako výhodou.<br />
Už v roku 1990 sa prvý krát objavil návrh<br />
o odňatí 10−miliónovej štátnej podpory<br />
Csemadoku. 26 Maďarskej nezávislej iniciatíve,<br />
ktorá bola vtedy vo vláde, sa tomu podarilo<br />
zabrániť (László A. Nagy, Gábor Zászlós), ale<br />
po roku 1994 v čase druhej Mečiarovej vlády<br />
bola štát<strong>na</strong> podpora zo dňa <strong>na</strong> deň zrušená.<br />
Zamest<strong>na</strong>nci ústredia v Bratislave boli prepus−<br />
tení a potom v ňom dlhé roky pracovali <strong>na</strong>jviac<br />
dve osoby. V tejto situáciu začal Csemadok<br />
začiatkom deväťdesiatych rokov podnikať.<br />
Cieľom založenia Csemartu bolo vytvorenie<br />
hospodárskeho zázemia Csemadoku v nových<br />
trhových podmienkach. Veľmi sľubný pokus sa<br />
však <strong>na</strong>pokon skončil neúspechom.<br />
Záverom môžeme povedať, že ústredné<br />
vedenie Csemadoku v období spoločenských<br />
zmien nedokázalo plne využiť tie mimoriadne<br />
priaznivé danosti, ktorými organizácia dispo−<br />
novala v rámci neziskového sektora. Na Slo−<br />
vensku v tom čase žiad<strong>na</strong> mimovlád<strong>na</strong> orga−<br />
nizácia nemala desiatky tisíc členov a stovky<br />
základných organizácií. Ústredné podujatia<br />
Csemadoku boli vždy multikultúrnymi podu−<br />
jatiami, čoho výz<strong>na</strong>m si vedenie nikdy do<br />
dôsledkov neuvedomovalo a ani sa nepokúsi−<br />
lo zúročiť v tejto skutočnosti spočívajúci fi−<br />
<strong>na</strong>nčný potenciál. Csemadok, pokračujúc<br />
v tradíciách a vžitých reflexoch z obdobia štá−<br />
tostrany, sa vždy usiloval využiť vo svoj pro−<br />
spech politický vplyv niektorej z politických<br />
strán. Problémom bolo len to, že mimovlád−<br />
ny neziskový sektor bol v tomto období už<br />
stranícky neutrálny. Navyše – čo je v tomto<br />
kontexte ešte dôležitejšie – tento posun bol<br />
vo zvýšenej miere charakteristický práve pre<br />
grantové organizácie.<br />
4.3. Nadácie, občianske združenia, záujmové<br />
združenia, tvorivé dielne<br />
Po roku 1990 sa začal proces, ktorý z<strong>na</strong>me−<br />
<strong>na</strong>l hľadanie nových organizačných foriem<br />
v tradičnej inštitucionálnej štruktúre maďar−<br />
skej komunity <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
Tento proces nebol jednoduchý, veď nové<br />
pojmy a organizačné formy (<strong>na</strong>dácia, nezis−<br />
ková organizácia, záujmové združenie,<br />
občianske združenie atď.) si vyžadovali nové<br />
postoje, vnášali do pomerne konzervatívneho<br />
myslenia maďarskej menšiny nové problémy<br />
a otvárali nové pohľady.<br />
Je pozoruhodné, že maďarské organizácie<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> len veľmi zriedka <strong>na</strong>chádzali<br />
svoje korene v činnosti tých maďarských or−<br />
ganizácií, ktoré pôsobili v období medzi dvo−<br />
mi svetovými voj<strong>na</strong>mi. Dôvodov by sa pritom<br />
<strong>na</strong>šlo dostatok: tradície, majetok, kontinuita<br />
atď. Po roku 1945 však boli tieto organizácie<br />
zakázané a keďže odškodnenie či kontinuita<br />
neprichádzali do úvahy, v päťdesiatych ro−<br />
koch a neskôr nez<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li maďarské organi−<br />
zácie z medzivojnového obdobia pre <strong>na</strong>novo<br />
sa formujúcu intelektuálnu elitu <strong>na</strong>sledovania−<br />
hodné dedičstvo.<br />
Po roku <strong>1989</strong> sa mnohí len veľmi ťažko<br />
zmierovali s faktom, že <strong>na</strong> rozdiel od pred−<br />
chádzajúceho obdobia socializmu sa už nemô−<br />
žu spoliehať <strong>na</strong> priame, inštitucionálne fi<strong>na</strong>n−<br />
covanie štátom. Jediným riešením fi<strong>na</strong>ncovania<br />
potrebných činností je uchádzanie sa o granty<br />
v otvorenej súťaži, k tomu sú však potrebné<br />
organizácie disponujúce právnou subjektivitou.<br />
Novozaložené organizácie si potom vyžadujú<br />
schopný ma<strong>na</strong>žment, kontrolné orgány, je pot−<br />
rebné viesť účtovníctvo, administratívnu agen−<br />
du, vykonávať serióznu administratívu prácu.<br />
Od týchto povinností však Csemadok v minu−<br />
losti priamych dejateľov kultúrnych aktivít<br />
odbremenil. Mnohých práve tento fakt odradil,<br />
aby si založili samostatné organizácie, uchá−<br />
dzanie sa o granty považovali za „žobranie“,<br />
pridelenú podporu „za almužnu“ atď.<br />
Nie je preto náhodné, že popri už vyššie<br />
spomí<strong>na</strong>ných organizáciách, ktoré však<br />
zastrešovali aj politické aktivity, došlo k zalo−<br />
ženiu prvej <strong>na</strong>dácie až v auguste 1990<br />
(Nadácia Sándora Máraiho). 27<br />
V <strong>na</strong>sledovnej časti sa pokúsime charakte−<br />
rizovať jednotlivé typy organizácií tohto typu.
Change language