Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny<br />
281<br />
spôsobom, akými prostriedkami a s akou<br />
efektivitou podporovaná inštitúcia funguje.<br />
Pre podporovateľa <strong>na</strong>chádzajúceho sa v cen−<br />
trálnej pozícii je dôležitá len markantná sig−<br />
<strong>na</strong>lizácia jej existencie. V dôsledku toho<br />
ochotne podporuje také inštitúcie, ktoré sa<br />
prejavujú ako silné organizácie v reprezentač−<br />
nej, symbolickej rovine, podporuje ich akcie,<br />
podujatia, podporuje privlastnenie si fyzické−<br />
ho či spoločenského priestoru potrebného pre<br />
ich činnosť“ (Biró 1998, 32). Je zaujímavé, že<br />
tento typ organizácie sa aj v celkom nových<br />
podmienkach a vo vyššie popísanom uzavre−<br />
tom, komplexnom menšinovom spoločen−<br />
skom prostredí pokúsil <strong>na</strong> národnostnom,<br />
politickom a ideologickom základe reprodu−<br />
kovať už z minulosti známy socialistický<br />
model „jedinej“ organizácie v novej, pluralis−<br />
tickej situácii, ale v podobnom virtuálne<br />
uzavretom národnostnom prostredí.<br />
Organizácie patriace do tejto kategórie<br />
prešli počas uplynulých pätnástich rokov výz−<br />
<strong>na</strong>mnými zme<strong>na</strong>mi. Uskutočnili celý rad<br />
odborných programov, pomáhajúc prostrediu,<br />
z ktorého samy vyšli. V krízových situáciách<br />
disponovali skutočnou mobilizačnou silou,<br />
alebo sa aspoň postavili <strong>na</strong> čelo mobilizač−<br />
ných aktivít. V podstate sa však organizácie<br />
patriace do tejto kategórie aj dnes správajú<br />
podľa pôvodného scenára, rozdiel je možno<br />
len v tom, že v novom prostredí obsadenom<br />
viacerými aktérmi musia viesť o svoje niek−<br />
dajšie monopolné postavenie tvrdý zápas.<br />
4.2. Csemadok<br />
Csemadok by logicky patril do vyššie uvede−<br />
nej prvej kategórie organizácií, keby nemal<br />
pred rokom <strong>1989</strong> a aj v procese spoločensko−<br />
politických zmien také tradične ústredné<br />
a monopolné postavenie. Csemadok sa po<br />
roku <strong>1989</strong> pokúsil transformovať <strong>na</strong> vedúcu<br />
záujmovú, spoločensko−(politickú) organizá−<br />
ciu, podľa vzoru svojich cieľov a tradícií<br />
z roku 1968.<br />
Aj po nevydarenom pokuse o transformá−<br />
ciu <strong>na</strong> stranu, v prvých dňoch roku 1990 22 bolo<br />
jeho <strong>na</strong>jvážnejšou vnútornou dilemou, či má<br />
byť kultúrnou organizáciou alebo spoločenskou<br />
organizáciou <strong>na</strong> ochranu záujmov. 23 Napriek<br />
tomu, že (hlavne v období volebných kampa−<br />
ní) prostredníctvom svojich organizačných zlo−<br />
žiek deklarovane podporoval isté maďarské<br />
politické strany, 24 súc vytesnený z politických<br />
a mocenských štruktúr, dlhé roky hľadal svoju<br />
novú tvár. Po roku 1995, keď bol zbavený –<br />
nemalej – priamej štátnej podpory, úplne stra−<br />
til svoju spoločenskú váhu. I keď sa <strong>na</strong>oko<br />
poučil zo skúseností a viackrát sa pokúsil o<br />
zmenu, neviedlo to k opätovnému potvrdeniu<br />
a posilneniu jeho kultúrnej misie. Hlavnou prí−<br />
činou bolo snáď to, že jeho vedúci predstavite−<br />
lia vyvíjali činnosť v iných, hlavne politických<br />
organizáciách a ich práca v Csemadoku mala<br />
len symbolický charakter.<br />
„Vysychaním“ fi<strong>na</strong>nčných zdrojov celo−<br />
štátneho ústredia sa podstatná časť činnosti<br />
Csemadoku presunula <strong>na</strong> jeho oblastné výbo−<br />
ry. Vedúci oblastných výborov sa v závislos−<br />
ti od svojho <strong>na</strong>dšenia, zanietenia a fi<strong>na</strong>nčných<br />
zdrojov usilovali s väčším či menším úspe−<br />
chom <strong>na</strong>dviazať <strong>na</strong> pôvodnú kultúrnu misiu<br />
organizácie: pokračovali v usporadúvaní tra−<br />
dičných ústredných podujatí Csemadoku a<br />
zakladali nové tradície (Jókaiho dni, Gom−<br />
basecké kultúrne slávnosti, Celoštát<strong>na</strong> súťaž<br />
v prednese poézie a prózy Mihálya Tompu,<br />
Kodályove dni, Dni Zoltá<strong>na</strong> Fábryho, Ka−<br />
zinczyho dni jazykovej kultúry, Purpurová<br />
ruža, Jarný vietor vodu vzdúva, Festival ľudo−<br />
vého umenia v Želiezovciach ap.). 25<br />
Došlo tak ku paradoxnej situácii, že keď<br />
sa <strong>na</strong> prelome storočí podarilo s pomocou<br />
z<strong>na</strong>čnej fi<strong>na</strong>nčnej pomoci z Maďarska kúpiť<br />
a obnoviť bratislavskú ústrednú budovu<br />
Csemadoku, ústredie ako také existovalo už<br />
len symbolicky a ani <strong>na</strong>priek mnohým s<strong>na</strong>−<br />
hám sa jeho pôvodnú autoritu už nepodarilo<br />
pri<strong>na</strong>vrátiť.<br />
Najvýz<strong>na</strong>mnejším indikátorom straty stra−<br />
tegickej orientácie Csemadoku bola skutoč−<br />
nosť, že oživiť činnosť ústredia sa s<strong>na</strong>žili<br />
funkcionári Strany maďarskej koalície (SMK).<br />
V nových podmienkach však bola prítomnosť<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language