Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
280 Károly Tóth<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
Je teda potrebné zostaviť také obsahové<br />
kritériá, ktoré výstižne popíšu právne, organi−<br />
začné, ideologické aj osobitné etnické špeci−<br />
fiká v ich celistvosti a vzájomnom vzťahu.<br />
V ďalšom sa teda pokúsime predložiť katego−<br />
rizáciu menšinových organizácií, pričom sme<br />
si vedomí, že sú možné aj mnohé iné kate−<br />
gorizácie.<br />
V <strong>na</strong>sledujúcej časti sa pokúsime o urče−<br />
nie jednotlivých typov maďarských inštitúcií<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Tieto typy sa budeme usilovať<br />
popísať z hľadiska ich funkcie, organizačného<br />
profilu, spoločenského poslania, vlastnej iden−<br />
tifikácie a historického vývinu.<br />
4.1. Organizácie <strong>na</strong> obhajobu záujmov<br />
a odborné (strešné) organizácie „Maďarov v<br />
Česko−<strong>Slovensku</strong>/<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>“<br />
Tieto organizácie vznikali výhradne <strong>na</strong> etnic−<br />
kom základe, od svojho vzniku sa usilujú<br />
o získanie monopolného postavenia a o štatút<br />
výlučnej organizácie a nestrpia vedľa seba<br />
žiadne podobné organizácie. 20 Svoju legitimitu<br />
hľadajú predovšetkým v mocenských centrách<br />
v Maďarsku alebo v maďarských politických<br />
stranách <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> a za hlavný z<strong>na</strong>k tejto<br />
legitimity považujú výraznú, často výlučnú<br />
materiálnu podporu z uvedených zdrojov.<br />
Legitimizujúca funkcia fi<strong>na</strong>nčnej podpory<br />
bola aj veľmi dôležitým nástrojom národného<br />
„ideologického transferu“. Materiál<strong>na</strong> podpo−<br />
ra Budapešti danej organizácii či iniciatíve<br />
niesla v sebe aj odkaz, že ide o „správnu“<br />
aktivitu. V skutočnosti bola situácia opačná:<br />
budapeštianska politická elita podporovala<br />
strešné organizácie maďarskej menšiny, lebo<br />
sa – často len <strong>na</strong> základe názvu – domnieva−<br />
la, alebo v to aspoň chcela veriť, že sú to<br />
zoskupenia, ktoré majú potrebnú domácu<br />
legitimitu a vyjadrujú vôľu celej menšinovej<br />
komunity. Z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo to zároveň aj ochranu<br />
a krytie pre obe strany. Uvedené organizácie<br />
disponovali silným lobistickým zázemím,<br />
výraznou politickou podporou a veľkou<br />
schopnosťou „vyz<strong>na</strong>ť sa v tlačenici“. Preto aj<br />
pri inštitucio<strong>na</strong>lizácii systémov podpory pre<br />
zahraničných Maďarov, (ktorej deklarovaným<br />
cieľom bolo zrovnoprávnenie šancí <strong>na</strong> dosiah−<br />
nutie podpory z Maďarska pre každého), sa<br />
tieto subjekty tešili zvláštnemu zaobchádzaniu<br />
a získali určité osobitné práva. Takto vytvo−<br />
renú kategorizáciu – i keď v menej rigidnej<br />
forme – akceptovali aj byrokratické aparáty<br />
tých maďarských vlád, ktoré boli tvorené tzv.<br />
nenárodne orientovanými politickými silami.<br />
Uvedené „zvýhodnené“ organizácie si<br />
v rámci svojho poľa pôsobnosti autoritatívne<br />
prisvojili odborné, organizačné, mobilizačné a<br />
prerozdeľujúce funkcie, a keďže si takto vybu−<br />
dovali aj príslušnú klientelu, získali si tiež<br />
podporu mienkotvornej časti národne oriento−<br />
vanej elity maďarských intelektuálov.<br />
Ide o organizácie, ktoré od začiatku deväť−<br />
desiatych rokov používali pre svoje oz<strong>na</strong>čenie<br />
prívlastok „Maďarské ... v Československu“ 21<br />
a v danej oblasti činnosti, ale často aj mimo<br />
nej vystupovali v mene celej maďarskej men−<br />
šiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (Etnografická spoločnosť<br />
Maďarov v Československu [9. decembra<br />
<strong>1989</strong>], Spoločnosť maďarských výtvarníkov<br />
v Československu [19. decembra <strong>1989</strong>], Zväz<br />
maďarských pedagógov v Československu [13.<br />
januára 1990], Maďarské vedecké fórum<br />
v Československu [neskôr Spoločnosť] [15.<br />
februára 1990], Združenie maďarských noviná−<br />
rov v Československu [19. januára 1990], Zväz<br />
Maďarov Čiech a Moravy [február 1990], Zväz<br />
skautov maďarskej národnosti v Českosloven−<br />
sku [11. marca 1990], Demokratický zväz<br />
Maďarov v Československu – Csemadok [25.<br />
– 26. apríl 1991], Ústredná maďarská knižnica<br />
a archív v Československu [neskoršie Nadácia<br />
Bibliotheca Hungarica] [3. októbra 1991] atď.).<br />
Je takmer nepodstatné, koľko mali tieto<br />
organizácie členov, akú činnosť vykonávali,<br />
aké výsledky dosiahli, ich vonkajšia legitimi−<br />
ta a neochvejný ideologicko−etnický postoj im<br />
umožnili, aby boli dlhé roky prezentované<br />
ako nespochybniteľné autority. Ich postavenie<br />
<strong>na</strong>vyše posilňovala aj reál<strong>na</strong> fi<strong>na</strong>nčná podpo−<br />
ra [z Budapešti]. „Transfer prostredníctvom<br />
patronátu pozostáva v prvom rade z ideolo−<br />
gických prvkov a nezasahuje do toho, akým
Change language