Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny<br />
279<br />
<strong>Slovensku</strong> sa od začiatku deväťdesiatych rokov<br />
vedome izolovali, ba v otázke fi<strong>na</strong>nčného<br />
zabezpečenia sa spoliehali takmer výlučne <strong>na</strong><br />
zdroje z Maďarska, čím akceptovali aj ideolo−<br />
gické dôsledky tejto separácie.<br />
Je však zároveň nutné zdôrazniť, že ani<br />
slovenský tretí sektor nevenoval prílišnú<br />
pozornosť maďarským mimovládnym organi−<br />
záciám <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. V jeho databáze vytvo−<br />
renej v polovici deväťdesiatych rokov nefigu−<br />
ruje ani jed<strong>na</strong> maďarská menšinová organizá−<br />
cia. Táto skutočnosť mala vážne dôsledky,<br />
veď organizácie tretieho sektoru boli pros−<br />
tredníctvom uvedenej databázy informované<br />
o rôznych grantových výzvach, <strong>na</strong> základe<br />
tejto databázy boli zástupcovia jednotlivých<br />
organizácií pozývaní <strong>na</strong> školenia a tréningy<br />
atď. Zmenu v tejto veci mohlo priniesť maso−<br />
vejšie rozšírenie internetu, avšak do tej doby<br />
sa už maďarské menšinové organizácie dosta−<br />
li do z<strong>na</strong>čnej technickej nevýhody.<br />
Maďarské organizácie sa len sporadicky<br />
zapájali a zapájajú do života mimoriadne<br />
dy<strong>na</strong>micky sa rozvíjajúceho a z<strong>na</strong>čnými<br />
fi<strong>na</strong>nčnými zdrojmi disponujúceho slovenské−<br />
ho tretieho sektoru. Došlo k viacerým poku−<br />
som o hľadanie styčných bodov, <strong>na</strong>príklad<br />
z iniciatívy Nadácie Sándora Máraiho, Zväzu<br />
skautov maďarskej národnosti <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>,<br />
Zväzu maďarských pedagógov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>,<br />
Nadácie Fórum, Nadácie Katedra, Kolégia<br />
Jánosa Selyeho (Selye János Kollégium) atď.<br />
Za týmito s<strong>na</strong>hami je však možné okrem<br />
chvályhodných gest identifikovať len veľmi<br />
malú pripravenosť <strong>na</strong> skutočnú spoluprácu.<br />
Pri hľadaní príčin tohto stavu zistíme, že spo−<br />
čívajú v komplexnosti, zotrvačnosti a vedome<br />
zvolenej izolácii maďarského inštitucionálne−<br />
ho systému <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
Slovenský a maďarský tretí sektor <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> nikdy neboli vzájomne kompatibil−<br />
né (resp. vzájomná kompatibilita bola len<br />
výnimočná a časovo obmedzená). Keď sa slo−<br />
venský tretí sektor zameral <strong>na</strong> odborné otáz−<br />
ky, maďarské organizácie <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sa<br />
zaoberali ochranou záujmov maďarskej men−<br />
šiny, <strong>na</strong> ktorú slovenská občianska spoločnosť<br />
nebola pripravená, a keď celoštátny tretí sek−<br />
tor viedol kampaň v záujme riešenia nejakej<br />
otázky verejného záujmu, maďarské organizá−<br />
cie <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sa práve zaoberali odbor−<br />
ným vzdelávaním, aj to len v rámci svojich<br />
obmedzených možností; takto by sme mohli<br />
pokračovať v príkladoch ďalej.<br />
Nemalou prekážkou užšej spolupráce bola<br />
aj jazyková odlišnosť – ktorá z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la záro−<br />
veň aj kultúrnu osobitosť – a z nej vyplýva−<br />
júci odlišné vzťahové rámce. Na jednej strane<br />
bolo prekážkou prílišné zdôrazňovanie etnici−<br />
ty a <strong>na</strong> druhej strane nedocenenie jej dôleži−<br />
tosti, resp. nevšímavosť voči nej.<br />
Maďarské menšinové organizácie vyme−<br />
dzili okruh svojej pôsobnosti v rámci etnic−<br />
kých hraníc, 19 slovenský tretí sektor – prekro−<br />
čiac aj hranice štátu – sa zadefinoval ako<br />
súčasť väčšieho, <strong>na</strong>dnárodného celku. Zatiaľ<br />
čo sa budovanie vzťahov maďarských organi−<br />
zácií <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> zameralo predovšetkým <strong>na</strong><br />
organizácie v Maďarsku, resp. <strong>na</strong> západné –<br />
avšak maďarské organizácie, slovenský tretí<br />
sektor si <strong>na</strong>príklad aj v Maďarsku <strong>na</strong>šiel svoje<br />
partnerské inštitúcie, nezávisle od etnicity.<br />
Rozdiel by sa dal charakterizovať tak, že<br />
vytvárajúc, sledujúc a sprostredkujúc dva roz−<br />
dielne hodnotové systémy, jeden sektor<br />
komunikoval pri budovaní vzťahov výlučne<br />
po maďarsky a ten druhý výlučne po anglic−<br />
ky nezávisle od toho, v ktorom bode Európy<br />
došlo k interakcii medzi týmito – mimocho−<br />
dom čoraz uzavretejšími – spoločenstvami.<br />
Vo svetle všetkých spomenutých skutoč−<br />
ností je veľmi ťažké vymedziť pojem „maďar−<br />
ská (menšinová) organizácia <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>“.<br />
Akokoľvek sa nám <strong>na</strong> základe vyššie uvede−<br />
ných z<strong>na</strong>kov môže zdať, že ide o presne ohra−<br />
ničenú inštitucionálnu štruktúru v istom<br />
zmysle uzavretej komunity, z hľadiska práv−<br />
nej a organizačnej stavby to nie je pravda. Či<br />
už hovoríme o <strong>na</strong>dáciách, alebo o občian−<br />
skych združeniach (spolkoch), prípadne<br />
o iných formách mimovládnych neziskových<br />
organizácií, maďarské organizácie <strong>na</strong> Sloven−<br />
sku sa v ničom nelíšia od podobných organi−<br />
zácií tretieho sektoru.<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language