Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
278 Károly Tóth<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
Na <strong>Slovensku</strong> sa od roku 1990 organizá−<br />
cie len registrujú, zrušilo sa udeľovanie povo−<br />
lení. Organizáciu možno založiť <strong>na</strong> základe<br />
piatich právnych noriem, ktoré sú <strong>na</strong>sledovné:<br />
1. Občianske združenie (podľa záko<strong>na</strong> č.<br />
83/1990). Občianske združenie môžu založiť<br />
tri osoby, prakticky bez akýchkoľvek osobit−<br />
ných obmedzení. Zákon o občianskych zdru−<br />
ženiach prijalo pražské Federálne zhromažde−<br />
nie medzi prvými a dodnes nebol zmenený.<br />
2. Nadácia (podľa záko<strong>na</strong> č. 34/2002).<br />
Činnosť <strong>na</strong>dácie podlieha veľmi viazanému<br />
systému pravidiel. Zákon o <strong>na</strong>dáciách z roku<br />
1991 bol dosť široko koncipovaný. Tento<br />
zákon však Mečiarova vláda zrušila (v roku<br />
1997) a v novej úprave sprísnila podmienky<br />
pre činnosť <strong>na</strong>dácií: v podstate sa dostali pod<br />
štátnu kontrolu, v dôsledku čoho 90 % <strong>na</strong>dá−<br />
cií zaniklo, resp. mnohé z nich sa preregis−<br />
trovali <strong>na</strong> občianske združenia. V roku 2002<br />
bol zákon opätovne novelizovaný, ale prísne<br />
podmienky fungovania ostali zachované,<br />
zmiernila sa len štát<strong>na</strong> kontrola.<br />
3. Neziskové organizácie poskytujúce<br />
verejnoprospešné služby (zákon č. 213/1997<br />
Z. z. v znení záko<strong>na</strong> 35/2002 Z. z.). Je to<br />
organizačná forma viazaná <strong>na</strong> konkrétny<br />
okruh činnosti, medzi Maďarmi <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
nie je veľmi rozšírená.<br />
4. Neinvestičný fond (zákon č. 147/1997).<br />
Je to fi<strong>na</strong>nčný fond vytvorený <strong>na</strong> dosiahnutie<br />
istého konkrétneho cieľa s podobnou činnos−<br />
ťou ako <strong>na</strong>dácia.<br />
5. Záujmové združenie právnických osôb<br />
(Občiansky zákonník § 20f až 20i záko<strong>na</strong> č.<br />
40/1964 v znení neskorších predpisov). Je to<br />
čoraz populárnejšia inštitucionál<strong>na</strong> forma, túto<br />
právnu normu využívajú <strong>na</strong>jmä mikroregio−<br />
nálne združenia, keď viacero organizácií,<br />
miestnych samospráv (právnická osoba)<br />
vytvorí novú, spoločnú organizáciu.<br />
Uvedené právne normy však poskytujú len<br />
celkový rámec a možnosť pre fungovanie jed−<br />
notlivých organizácií. Len skúmaním obsahu<br />
ich činnosti sa stáva zrejmým, ktoré z nich<br />
patria do množiny organizácií maďarskej<br />
menšiny a do akej miery je možné sieť jej<br />
inštitúcií považovať za súčasť tretieho sektoru<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
Z právneho hľadiska a podľa organizačnej<br />
formy ide v každom prípade o mimovládne<br />
neziskové organizácie. Podľa ich vlastnej<br />
sebareflexie však už odpoveď nie je taká jed−<br />
noz<strong>na</strong>čná. Izolovaná komunita, budujúca<br />
etnické hranice – a národnostná menši<strong>na</strong> sa<br />
dá považovať za takú komunitu – si vytvára<br />
svoju vlastnú kompaktnú vnútornú štruktúru,<br />
udeľuje si intrakomunitné mocenské, redistri−<br />
butívne, hodnotovo−regulatívne a iné role a jej<br />
politicko−inštitucionál<strong>na</strong> elita sa správa tak,<br />
akoby všetky tieto prostriedky aj skutočne<br />
vlastnila.<br />
Tretí sektor v klasickom zmysle je však<br />
len jedným zo segmentov komplexu spolo−<br />
čenského, politického a hospodárskeho života<br />
štátu, pozná svoje hranice a vedome ich<br />
neprekračuje. Je si vedomý svojich možností<br />
a svojho inštrumentária a primerane k tomu<br />
sa aj správa.<br />
Systém menšinových inštitúcií – či už ide<br />
o politické strany, <strong>na</strong>dácie, či občianske zdru−<br />
ženia – má vyššie ciele, disponuje komplex−<br />
nejšími obsahmi. Ak si všímame jeho organi−<br />
začnú štruktúru, spôsob sebareflexie jej akté−<br />
rov, ideologickú prepiatosť, výraznú jazyko−<br />
vo−kultúrnu osobitosť, trochu zveličene by<br />
sme tento systém mohli oz<strong>na</strong>čiť aj ako štát<br />
v štáte, čomu do istej miery zodpovedajú aj<br />
organizačné a inštitucionálne formy, ktoré<br />
tento systém tvoria.<br />
Menšinové inštitucionálne vedomie pojmy<br />
„tretí (občiansky) sektor, „občianska spoloč−<br />
nosť“ a „mimovlád<strong>na</strong> nezisková organizácia“<br />
takmer nepozná. Sú to termíny, ktorých sa<br />
stráni a sú preň cudzie. Namiesto toho sa v<br />
„maďarskej menšinovej reči“ hovorí o „maďar−<br />
ských inštitúciách <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>“, „o maďar−<br />
ských organizáciách <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>“. Tieto<br />
pojmy nesú v sebe súčasne etnický, jazykovo−<br />
kultúrny aj mocenský obsah. Aj vzájomná<br />
komunikácia a priechodnosť medzi väčšinovou<br />
a menšinovou komunitou sa však tým pádom<br />
stávajú veľmi obmedzenými. 18 Treba poz<strong>na</strong>me−<br />
<strong>na</strong>ť, že maďarské menšinové inštitúcie <strong>na</strong>
Change language