06.02.2015 Views

Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

272 Károly Tóth<br />

József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />

jektivita žiadateľa. Treba však dodať, že počet<br />

maďarských organizácií bol už aj v tom čase<br />

oveľa vyšší, veď len Csemadok má asi 450<br />

základných organizácií (v uvedenom priesku−<br />

me ich bolo vykázaných 252).<br />

88,6 % maďarských organizácií <strong>na</strong> Slo−<br />

vensku sa pri zostavovaní uvedeného „katas−<br />

tra“ identifikovalo ako kultúr<strong>na</strong> organizácia,<br />

12,6 % zas ako organizácia pôsobiaca v ob−<br />

lasti vzdelávania. Veľmi nízky bol podiel or−<br />

ganizácií v oblasti ochrany životného prostre−<br />

dia, sociálnej pomoci, športu, cirkví a nábo−<br />

ženských spoločností atď.<br />

Podľa územného rozloženia 20 % organi−<br />

zácií pôsobilo v okrese Du<strong>na</strong>jská Streda, po−<br />

diel <strong>na</strong>d 10 percent vykazovali ešte okresy<br />

Komárno a Nové Zámky, <strong>na</strong>proti tomu okresy<br />

Rimavská Sobota, Veľký Krtíš a Rožňava sot−<br />

va presiahli 1 %−ný podiel. Ostatné okresy sa<br />

dostali do pásma medzi 2 – 7 %.<br />

Podľa právnej formy 63 % maďarských or−<br />

ganizácií <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> malo formu občian−<br />

skeho združenia, 12,7 % <strong>na</strong>dácie, 9,3 % ne−<br />

ziskovej organizácie poskytujúce verejnopros−<br />

pešné služby, 5,8 % neinvestičného fondu a<br />

<br />

<br />

<br />

9,2 % uviedlo v odpovedi <strong>na</strong> túto otázku inú<br />

právnu formu. 15<br />

Ďalší prieskum tejto problematiky usku−<br />

točnil roku 2003 Fórum inštitút pre výskum<br />

menšín <strong>na</strong> základe žiadosti Ústavu pre<br />

výskum menšín Maďarskej akadémie vied. Do<br />

výskumu s názvom Kultúrny kataster bolo<br />

zahrnutých 562 organizácií – medzi nimi boli<br />

už aj kultúrne inštitúcie v správe štátnych,<br />

krajských orgánov a orgánov územnej samo−<br />

správy. Pre nedostatok fi<strong>na</strong>nčných prostried−<br />

kov sa nepodarilo zmapovať celú sieť inštitú−<br />

cií maďarskej menšiny. Výsledky prieskumu<br />

sú preto prínosné len z hľadiska vnútorných<br />

pomerov, územného členenia a charakteristic−<br />

kých z<strong>na</strong>kov jednotlivých inštitúcií (Fábri<br />

<strong>2004</strong>, Lampl – Tóth <strong>2004</strong>). Prieskum prvý raz<br />

mapoval súčasne verejnoprávne (štátne<br />

a samosprávne) inštitúcie, hospodárske sub−<br />

jekty (predovšetkým vydavateľstvá a časopi−<br />

sy) a mimovládne organizácie. Vo vzorke sa<br />

neobjavujú základné organizácie Csemadoku;<br />

celoštátny výbor Csemadoku a jeho oblastné<br />

výbory (ako organizácie s právnou subjektivi−<br />

tou) sa však do vzorky dostali.<br />

Graf 1<br />

Percentuálne rozdelenie organizácií maďarskej menšiny podľa krajov (2003) 16<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Zdroj: Lampl – Tóth <strong>2004</strong>.

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!