Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny<br />
271<br />
Görföl, Gábor Bárdos). Koncom decembra<br />
<strong>1989</strong>, resp. začiatkom roku 1990, keď sa obja−<br />
vili s<strong>na</strong>hy premeniť Csemadok <strong>na</strong> politické<br />
hnutie, sa Fórum rozptýlilo v Csemadoku.<br />
Keď však vyšlo <strong>na</strong>javo, že zapojením sa do<br />
politickej činnosti by Csemadok ako kultúr<strong>na</strong><br />
organizácia stratil nárok <strong>na</strong> (nemalú) štátnu<br />
podporu, jeho predstavitelia upustili od pô−<br />
vodného cieľa a objavili sa ako individuálni<br />
členovia v radoch Politického hnutia Spo−<br />
lužitie, založenom v marci 1990.<br />
Najcharakteristickejším z<strong>na</strong>kom skúmané−<br />
ho obdobia je skutočnosť, že medzi politický−<br />
mi a občianskymi aktivitami je ťažké nájsť<br />
jasnú hranicu. Novozaložené zoskupenia, vrá−<br />
tane politických hnutí, od prvej chvíle zastu−<br />
povali aj občianske záujmy a hodnoty. Rov−<br />
<strong>na</strong>ko zoskupenia, ktoré <strong>na</strong>vonok pôsobili ako<br />
občianske združenia (Fórum pedagógov,<br />
meniaci sa Csemadok atď.) sa od začiatku<br />
zaoberali aj politickými úlohami, reprezentá−<br />
ciou a obhajobou záujmov. Dnes je už ťažké<br />
pochopiť, prečo sa odborná organizácia zdru−<br />
žujúca učiteľov zaoberá vyslovene politickými<br />
otázkami, alebo prečo organizuje politická<br />
organizácia ako MNI odbornú konferenciu <strong>na</strong><br />
pamiatku du<strong>na</strong>jskostredských Židov. V tej<br />
dobe to však bolo celkom prirodzené.<br />
Politické hnutia sa <strong>na</strong> jednej strane pokú−<br />
šali dostať pod svoj vplyv už existujúce inšti−<br />
túcie (Csemadok), <strong>na</strong> druhej strane sa zas usi−<br />
lovali zakladať také mimovládne organizácie,<br />
ktoré mali slúžiť záujmom jednotlivých poli−<br />
tických hnutí (Nadácia Sándora Máraiho –<br />
Márai Sándor Alapítvány, Zväz maďarských<br />
pedagógov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> – Szlovákiai Magyar<br />
Pedagógusok Szövetsége, Zväz skautov ma−<br />
ďarskej národnosti v Československu –<br />
Csehszlovákiai Magyar Cserkészszövetség,<br />
Nadácia Fórum – Fórum Alapítvány, Nadácia<br />
Lászlóa Mécsa – Mécs László Alapít−<br />
vány, Občianske združenie za demokraciu<br />
a otvorenú spoločnosť – a Demokráciáért és<br />
Nyitott Társadalomért Polgári Társulás atď.)<br />
Začal sa zápas o politické ovládnutie siete<br />
maďarských menšinových inštitúcií, tvoriacich<br />
tretí sektor.<br />
Začal sa proces, počas ktorého sa politic−<br />
ká elita – v duchu „komplexného budovania<br />
menšinovej komunity“ – pokúsila podmaniť si<br />
celý menšinový inštitucionálny systém,<br />
alebo keď to nešlo, aspoň jeho <strong>na</strong>jdôležitejšie<br />
segmenty. Jedným z typických javov bola aj<br />
s<strong>na</strong>ha predstaviteľov politickej elity zakladať –<br />
využívaním osobných prepojení a väzieb –<br />
vlastnú sieť „občianskych“ inštitúcií.<br />
Napriek z<strong>na</strong>čnej nevôli politických strán<br />
však tieto organizácie začali postupne žiť svo−<br />
jim vlastným životom, vymanili sa spod poli−<br />
tického vplyvu, ba občas sa aj vzopreli poli−<br />
tickým očakávaniam. Limity tohto „osamostat−<br />
ňovania“ neskôr stanovil nový systém posky−<br />
tovania podpôr a grantov, ktorý je aj v súčas−<br />
nosti pod prísnym politickým dohľadom.<br />
3. SYSTÉM INŠTITÚCIÍ MAĎARSKEJ<br />
MENŠINY V ZRKADLE ČÍSEL<br />
Na <strong>Slovensku</strong> neexistuje oficiál<strong>na</strong> štatistika<br />
týkajúca sa maďarských menšinových organi−<br />
zácií. Je to pochopiteľné, veď je veľmi ťažké<br />
rozlíšiť jednotlivé organizácie <strong>na</strong> národnost−<br />
nom základe. Ministerstvo vnútra Slovenskej<br />
republiky evidovalo v roku 2002 spolu asi<br />
24 000 organizácií, vyčleniť spomedzi nich –<br />
trebárs aj <strong>na</strong> základe názvu – menšinové orga−<br />
nizácie, je skutočne ťažké. Situáciu kompliku−<br />
je, že jednotlivé právne formy je potrebné<br />
registrovať <strong>na</strong> krajských úradoch, čím sa stáva<br />
identifikácia organizácií takmer nemožnou.<br />
Prvá databáza (kataster) maďarských inšti−<br />
túcií a organizácií <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> bola spraco−<br />
vaná v rokoch 1999 – 2001. 13 Databáza bola<br />
zverejnená aj <strong>na</strong> internete, kde sa údaje prie−<br />
bežne aktualizujú, resp. databáza sa stále<br />
dopĺňa o nové organizácie. 14<br />
Zo 651 organizácií, uvedených v pôvodnej<br />
databáze, len jed<strong>na</strong> treti<strong>na</strong> disponovala práv−<br />
nou subjektivitou. Je to fakt hodný zamysle−<br />
nia, veď desať rokov po zmene politického<br />
systému bolo len 189 organizácií oprávne−<br />
ných <strong>na</strong> to, aby sa uchádzalo o grantovú pod−<br />
poru; podmienkou tej totiž bola práv<strong>na</strong> sub−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language