Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
270 Károly Tóth<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
v rámci literárnej obce pozadie pre formovanie<br />
jasne vyhranených táborov. Romány Lajosa<br />
Grendela, so svojím novátorským prístupom<br />
k zobrazeniu prepojenia medzi individuálnym<br />
a národno−historickým vedomím a so svojím<br />
zvýraznením výz<strong>na</strong>mu maďarského literárneho<br />
jazyka, maďarskú literatúru <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> orga−<br />
nicky včlenili do kontextu univerzálnej maďar−<br />
skej národnej literatúry. Bol to vážny úder<br />
domácemu, krypto−kolektivistickému, ideolo−<br />
gistickému poňatiu menšinovej literatúry.<br />
V tom čase sa tento spor prezentoval ako<br />
generačný problém, pre zasvätených však bolo<br />
zrejmé, že ide o spor koncepčného charakteru.<br />
Výz<strong>na</strong>mný zvrat <strong>na</strong> poli literárnych aktivít<br />
z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo založenie Maďarského PEN klubu<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> v júni <strong>1989</strong>. Samostatné maďar−<br />
ské centrum PEN pod vedením Kálmá<strong>na</strong><br />
Ballu, ktoré sa pripojilo k medzinárodnej aso−<br />
ciácii, vzniklo so súhlasom pražského a buda−<br />
peštianskeho centra a hoci fungovalo len nie−<br />
koľko mesiacov, zverejnilo dôležité dokumen−<br />
ty <strong>na</strong> obranu uväznených slovenských a čes−<br />
kých spisovateľov, ďalších známych osobnos−<br />
tí, ako aj v súvislosti s represáliami voči<br />
maďarským organizáciám <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (<strong>na</strong>−<br />
príklad voči Štúdio erté) 9 . Centrum vybudo−<br />
valo vzťahy so slovenskými, českými<br />
a maďarskými spisovateľmi – s tými, čo<br />
neskôr zohrali dôležitú úlohu v časoch spolo−<br />
čensko−politických zmien po novembri <strong>1989</strong>.<br />
Popri týchto inštitucionálnych iniciatívach<br />
nesmieme zabudnúť <strong>na</strong> tých aktivistov, ktorí<br />
pôsobili v základných organizáciách alebo<br />
okresných výboroch Csemadoku, prípadne<br />
v iných spoločenských organizáciách, a svo−<br />
jím ko<strong>na</strong>ním a hodnotovými postojmi prispe−<br />
li k udržiavaniu a posilňovaniu súdržnosti<br />
a kolektívneho ducha maďarskej komunity.<br />
Platí to obzvlášť v prípade tanečných folklór−<br />
nych súborov, ktoré svojou mentalitou a roz−<br />
vetvenou stykovou činnosťou organicky <strong>na</strong>vä−<br />
zovali <strong>na</strong> hnutie tanečných domov v<br />
Maďarsku, v tom čase tiež považované za<br />
opozičnú iniciatívu.<br />
2. ORGANIZÁCIE ČINNÉ V OBDOBÍ<br />
ZMENY REŽIMU A ICH CHARAKTE−<br />
RISTIKA<br />
Prvé politické zoskupenie novembrových dní<br />
roku <strong>1989</strong>, Maďarskú nezávislú iniciatívu<br />
(MNI) (Független Magyar Kezdeményezés –<br />
FMK), by sme mohli zaradiť aj do predhistó−<br />
rie. Bola totiž založená v Šali už 18. novem−<br />
bra, podľa vzoru českej Demokratickej inicia−<br />
tívy, ktorá vznikla v novembri <strong>1989</strong> ako<br />
občianske združenie podobné Charte 77.<br />
Prvým predsedom Maďarskej nezávislej ini−<br />
ciatívy bol Károly Tóth, potom ju od roku<br />
1991 viedol László A. Nagy. MNI sa roku<br />
1992 transformovala <strong>na</strong> politickú stranu pod<br />
názvom Maďarská občianska stra<strong>na</strong> (MOS,<br />
Magyar Polgári Párt – MPP).<br />
MNI, ktorej primárnym cieľom bola práv−<br />
<strong>na</strong> ochra<strong>na</strong> príslušníkov maďarskej menšiny,<br />
však od prvej chvíle <strong>na</strong>brala nový smer<br />
a ihneď po svojom vzniku sa zapojila do poli−<br />
tickej činnosti. Po zmene režimu sa podujala<br />
– podobne ako ostatné politické hnutia – <strong>na</strong><br />
plnenie dôležitých úlohu aj pri budovaní tre−<br />
tieho sektora. 10<br />
Druhou organizáciou, ktorá vznikla tiež<br />
v prvých prevratových dňoch a aktívne sa<br />
zapojila do akcií organizovaných študentmi,<br />
bol Zväz maďarských študentov (Magyar<br />
Diákszövetség). 11 Organizácia, ktorú založili<br />
József Berényi, Attila Szép, Péter Vörös,<br />
Szilárd Somogyi, Tibor Pál a ďalší, neskoršie<br />
vyvíjala činnosť pod názvom Študentská sieť<br />
(Diákhálózat) pod vedením Pétera Udvardiho<br />
ako mimovlád<strong>na</strong> organizácia (predovšetkým<br />
ako organizácia vysokoškolských študentov).<br />
Študentská sieť existuje dodnes a svoj okruh<br />
pôsobnosti rozšírila popri vysokoškolákoch aj<br />
<strong>na</strong> študentov stredných škôl.<br />
V posledných novembrových dňoch<br />
vzniklo Fórum Maďarov v Československu<br />
(Csehszlovákiai Magyarok Fóruma), 12 ktoré<br />
spojilo generáciu aktivistov z roku 1968<br />
(László Dobos, Rezső Szabó, Ernő Rózsa,<br />
József Szőke) a predstaviteľov reformného<br />
krídla Csemadoku (Gellért Reicher, Jenő
Change language