Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny<br />
269<br />
a po nej. Dôvodom jej založenia bolo to, že<br />
Miklós Duray po svojom zatknutí prebral <strong>na</strong><br />
seba celú činnosť Výboru, aby ho nebolo<br />
možné súdiť za organizovanú podvratnú čin−<br />
nosť. Ak by boli v mene Výboru zverejňova−<br />
né dokumenty aj počas jeho vyšetrovacej<br />
väzby a po nej, tak by mohol byť súdený aj<br />
za krivú svedeckú výpoveď, ba bola by sa<br />
dokázala aj existencia organizovanej skupiny,<br />
za čo podľa vtedy platného Trestného záko<strong>na</strong><br />
prináležal oveľa prísnejší trest väzenia.<br />
(Václava Havla a jeho spolupracovníkov totiž<br />
odsúdili za organizovanú podvratnú činnosť.)<br />
Niekoľkí členovia Výboru preto počas<br />
Durayho vyšetrovacej väzby vytvorili zmiene−<br />
nú Skupinu, ktorá pokračovala v uverejňovaní<br />
dokumentov ešte rok po Durayho oslobodení<br />
(Duray <strong>1989</strong>, 149 – 151).<br />
Činnosť Výboru <strong>na</strong> ochranu práv Maďarov<br />
v Československu organicky zapadala do vte−<br />
dajších demokratických opozičných hnutí<br />
Strednej a Východnej Európy. Výbor mal<br />
úzke vzťahy predovšetkým s československou<br />
demokratickou opozíciou a s demokratickou<br />
opozíciou v Maďarsku. Miklós Duray sa<br />
počas svojej vyšetrovacej väzby (1982 –<br />
1983) stal aj jedným zo sig<strong>na</strong>tárov Charty 77<br />
maďarskej národnosti.<br />
Pri výklade histórie nemožno zabudnúť ani<br />
<strong>na</strong> výz<strong>na</strong>m maďarského klubového hnutia<br />
v Československu a „vlastivedných cyklistic−<br />
kých túr“. Tieto aktivity začali v druhej polo−<br />
vici šesťdesiatych rokov a pokračovali počas<br />
<strong>na</strong>sledujúcich troch desaťročí s rozličnou in−<br />
tenzitou, v zásade nezávisle od oficiálnej ide−<br />
ológie. Mali dôležitú úlohu pri opätovnom<br />
objavovaní miestnych a regionálnych národ−<br />
ných hodnôt a pamätných miest, resp. pri<br />
sprostredkovaní kultúrnych hodnôt maďarskej<br />
proveniencie. Klubové hnutie z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo pre<br />
desaťtisíce ľudí dôležité kultúrne zázemie.<br />
Csemadok sa od začiatku osemdesiatych<br />
rokov pokúšal s väčším či menším úspechom<br />
toto hnutie spacifikovať, integrovať pod svoje<br />
krídla a jeho hlavných iniciátorov margi<strong>na</strong>li−<br />
zovať (Puntigán 1995; Fónod 1997, 163; Filep<br />
– Tóth 1998 – 2000).<br />
Vyvrcholením týchto aktivít boli vzdelá−<br />
vacie tábory v Novej Stráži, ktoré začal orga−<br />
nizovať v rokoch 1977 – 1979 Lajos Tóth.<br />
Tábory v Novej Stráži boli celé roky výz−<br />
<strong>na</strong>mnou udalosťou v kruhu Maďarov v Čes−<br />
koslovensku: zúčastnili sa ich stovky mladých<br />
ľudí.<br />
Ďalšou inštitúciou s veľkým vplyvom bola<br />
Iródia. Bolo to relatívne nezávislé, asi 20− až<br />
30−členné literárne zoskupenie pod vedením<br />
Gyulu Hodossyho, ktoré založili mladí literá−<br />
ti maďarskej národnosti v roku 1983 pri novo−<br />
zámockom Csemadoku. Vplyv Iródie a jej<br />
postoje, ignorujúce stranícke direktívy, boli<br />
v literárnych kruhoch citeľné ešte aj začiat−<br />
kom deväťdesiatych rokov. Z literátov stred−<br />
nej generácie sa <strong>na</strong> odbornej činnosti Iródie<br />
zúčastňovali Lajos Grendel, Kálmán Balla<br />
a Zsigmond Zalabai. Roku 1985, keď bola<br />
Iródia zakázaná, mala už aj vlastný výtvarný<br />
krúžok a vedeckú (etnografickú) odbornú<br />
sekciu (Hodossy – Kulcsár 1994). Sedemnásť<br />
čísel publikácie Iródia Füzetek, ktoré skupi<strong>na</strong><br />
vydala, boli vlastne prvou manifestáciou<br />
nezávislej literatúry. 8 Činovníci štátostrany sa<br />
po roku 1986 pokúsili skupinu integrovať:<br />
vydavateľstvo Madách publikovalo antológiu<br />
pod názvom Próbaút [Skúšobná jazda], v kto−<br />
rej sa básnici generácie Iródia mohli predsta−<br />
viť širokej verejnosti, bol im tiež poskytnutý<br />
priestor v knižnej edícii Főnix Füzetek.<br />
V rade občianskych iniciatív patrilo výz−<br />
<strong>na</strong>mné miesto združeniu Štúdio erté, ktoré<br />
vyrástlo zo skupiny Iródia. Po roku 1986 sa<br />
Štúdio erté stalo výz<strong>na</strong>mným strediskom<br />
experimentujúcich literárnych tvorcov v Čes−<br />
koslovensku a neskôr aj <strong>na</strong> medzinárodnej<br />
úrovni. Táto tvorivá dielňa existuje dodnes.<br />
V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch<br />
sa spoločensko−politické otázky pertraktovali<br />
v skrytej, ale niekedy aj v otvorenej forme<br />
v literárnych dielach alebo odborných disku−<br />
siách organizovaných v súvislosti s jednotlivý−<br />
mi literárnymi dielami. Literárne diela<br />
a odborné diskusie ponúkajúce estetickú<br />
a/alebo spoločenskú, individuálnu a/alebo<br />
kolektívnu alter<strong>na</strong>tívu už vtedy vytvárali<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language