Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
268 Károly Tóth<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
ny, spevokoly, amatérske divadelné súbory<br />
atď. Popri Ústrednom výbore Csemadoku a 15<br />
okresných výboroch vznikali v osemdesiatych<br />
rokoch aj rozličné odborné komisie. 3<br />
Csemadok sa líšil od iných masových or−<br />
ganizácií štátostrany. Každá celoštát<strong>na</strong> maso−<br />
vá organizácia (mládežnícka organizácia, zväz<br />
žien, Červený kríž ap.) mala síce aj členov<br />
maďarskej národnosti, avšak títo netvorili oso−<br />
bitné organizačné zložky. Viacerí príslušníci<br />
maďarskej menšiny zastávali dôležité funkcie<br />
aj v regionálnych a celoštátnych vedúcich or−<br />
gánoch spomí<strong>na</strong>ných organizácií, ako aj v<br />
rôznych oblastiach štátneho života – v orgá−<br />
noch vlády a komunistickej strany.<br />
Csemadok ako kultúr<strong>na</strong> organizácia združo−<br />
val výlučne predstaviteľov maďarskej národnos−<br />
ti, nemal zodpovedajúci „väčšinový“ pandant. 4<br />
V tejto krátkej stati nie je priestor <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzu<br />
toho, prečo to bolo tak, 5 je však potrebné zdô−<br />
razniť, že ako organizácia fungujúca <strong>na</strong> báze<br />
spontánnosti, disponoval Csemadok v kruhu<br />
Maďarov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> z<strong>na</strong>čným organizačným<br />
potenciálom. Tu treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ť, že politický<br />
vývoj v rámci maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
po roku <strong>1989</strong> sa odlišoval od politického vývo−<br />
ja v iných regiónoch obývaných maďarskými<br />
menši<strong>na</strong>mi práve preto, že maďarské politické<br />
strany <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> nemuseli plniť kultúrno−<br />
organizačnú misiu v takej miere ako inde. Aj<br />
vďaka tejto skutočnosti mohlo <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> za<br />
niekoľko mesiacov vzniknúť viacero maďar−<br />
ských politických strán: Csemadok odbremenil<br />
strany od kultúrno−mobilizačných aktivít.<br />
V Rumunsku mal <strong>na</strong>príklad Demokratický zväz<br />
Maďarov v prvých rokoch svojej existencie po−<br />
dobnú inštitucionálnu štruktúru ako Csemadok,<br />
pričom bol založený primárne s politickým cie−<br />
ľom. Ale táto istá črta bola charakteristická aj<br />
pre ostatné maďarské menšinové komunity<br />
a ich strešné organizácie.<br />
Napriek skutočnosti, že <strong>na</strong> ústrednej<br />
a strednej úrovni riadenia Csemadoku a v jeho<br />
byrokratickom aparáte sa v plnej miere uplat−<br />
ňovala vedúca úloha a kontrola štátostrany, <strong>na</strong><br />
miestnej úrovni bol tento vplyv mizivý.<br />
Politická angažovanosť ÚV Csemadoku nepre−<br />
kážala početným folklórnym súborom, záujmo−<br />
vým krúžkom, klubom a spevokolom v tom,<br />
aby mohli relatívne nezávisle rozvíjať svoju<br />
veľmi dôležitú a záslužnú činnosť pri budova−<br />
ní menšinového spoločenstva.<br />
Ak skúmame prehistóriu občianskeho sek−<br />
toru v sedemdesiatych a osemdesiatych<br />
rokoch minulého storočia, musíme vyzdvihnúť<br />
tie iniciatívy, ktoré predstihli dobu a svojím<br />
výz<strong>na</strong>mom predz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li aj ponovembrové<br />
zmeny. Nemôžeme jednoz<strong>na</strong>čne tvrdiť, že táto<br />
súvislosť je priamočiara a bezprostredná,<br />
avšak členovia tej intelektuálnej a politickej<br />
„elity“, ktorá bola neskoršie hybnou silou<br />
zmien, boli v niektorých zoskupeniach činní<br />
už v osemdesiatych rokoch.<br />
Musíme tu predovšetkým spomenúť Výbor<br />
<strong>na</strong> ochranu práv Maďarov v Československu<br />
(ďalej Výbor). Výbor, ktorý patril k neformál−<br />
nej sieti iniciatív zameraných <strong>na</strong> obhajobu<br />
občianskych práv vo východnej Európe, vzni−<br />
kol roku 1978 v Bratislave. Jeho prvoradým<br />
cieľom bola ochra<strong>na</strong> maďarských škôl <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>. Postupne však začal zverejňovať<br />
dokumenty týkajúce sa aj iných výz<strong>na</strong>mných<br />
záležitostí týkajúcich sa maďarskej menšiny.<br />
Politický pamflet Memorandum 1988 6 , sformu−<br />
lovaný členmi Výboru roku 1988, sa neskôr<br />
stal jedným z dôležitých programových doku−<br />
mentov revolučného obdobia. Výbor zaslal<br />
tento dokument štátnym orgánom Českoslo−<br />
venskej socialistickej republiky a ako prvý v<br />
ňom vyslovil potrebu zmeny politického systé−<br />
mu, resp. pripojenia sa k Európe. Vidíme tu<br />
podstatný rozdiel oproti tzv. „Listu tridsiatich<br />
troch“ (<strong>1989</strong>), ktorý tiež skoncipovali maďarskí<br />
intelektuáli <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, ale adresovali ho<br />
komunistickej strane. 7<br />
Výbor nikdy nezverejnil zoz<strong>na</strong>m svojich<br />
členov; <strong>na</strong> základe doterajších výskumov sa<br />
dá určiť počet jeho aktivistov <strong>na</strong> 20 – 30<br />
osôb. Miklós Duray začiatkom roka 1990<br />
pozastavil činnosť Výboru.<br />
Satelitnou inštitúciou Výboru bola Skupi<strong>na</strong><br />
ochrany maďarských škôl <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (ďalej<br />
Skupi<strong>na</strong>), ktorá pokračovala v činnosti Výboru<br />
počas vyšetrovacej väzby Miklósa Durayho
Change language