Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

KÁROLY TÓTH
VÝVOJ SYSTÉMU INŠTITÚCIÍ MAĎARSKEJ MENŠINY
Kľúčové slová: občianske iniciatívy, systém inštitúcií maďarskej menšiny, nadácie, občianske združenia,
záujmové združenia, tvorivé dielne, mimovládne organizácie, štátne a samosprávne inštitúcie, zdroje
financovania.
1. OBČIANSKE INICIATÍVY PRED
ROKOM 1989
Rozvoj vlastných inštitúcií je pre maďarskú
menšinu na Slovensku z hľadiska zachovania
jej svojbytnosti a posilňovania jej identity otáz−
kou kľúčového významu. Maďarské menšinové
inštitúcie prešli po roku 1989 významnými
zmenami; výskum menšinového „inštitucionál−
neho bytia“ sa však za ostatného poldruha
desaťročia – akokoľvek prekvapivým sa toto
konštatovanie môže zdať – takmer ani nezačal. 1
Prvou maďarskou mimovládnou organizá−
ciou, ktorá na Slovensku po zmene politické−
ho zriadenia vznikla a rozvinula – i keď ešte
v rámci Csemadoku – samostatnú činnosť,
bola Etnografická spoločnosť Maďarov v Čes−
koslovensku (9. decembra 1989, Bratislava).
Ešte pred vznikom zmienenej odbornej spo−
ločnosti boli založené nasledovné organizácie:
Maďarská nezávislá iniciatíva (18. novembra
1989, Šaľa), Zväz maďarských študentov (22.
novembra 1989, Bratislava) a Fórum Ma−
ďarov v Československu (24. novembra 1989,
Bratislava). Keďže sa však menované iniciatí−
vy vymedzili od začiatku politicky, priekop−
nícka úloha Etnografickej spoločnosti Ma−
ďarov v Československu je z hľadiska budo−
vania občianskeho sektoru neodškriepiteľná.
Tento fakt je zaujímavý aj z toho dôvodu, že
sa na cestu samostatného inštitucionálneho
života ako prvá vydala – síce nie úplne bez
predhistórie – odborná organizácia, ktorá
dokázala presne identifikovať svoje miesto
a úlohu vo vtedajšej, častými politickými búr−
kami zmietanej poprevratovej realite.
Prerod systému maďarských menšinových
inštitúcií však nebol až taký jednoduchý
a bezproblémový. Muselo uplynúť ešte veľa
času, aby maďarská komunita na Slovensku
„našla svoju pravú tvár“ a popri síce opráv−
nených, ale často prepätých politických akti−
vitách pristúpila k budovaniu svojho vlastné−
ho nezávislého systému inštitúcií, svojej
„vlastnej“ občianskej spoločnosti.
Predhistória roku 1989 je každému známa.
Model jednej strany, jedného štátu, jednej
organizácie bol v období pred rokom 1989
charakteristický aj pre menšinové inštitúcie,
preto v súvislosti s týmto obdobím zámerne
nebudeme hovoriť o občianskom (treťom) sek−
tore. V podmienkach štátostrany o niečom
takom predsa nemohlo byť ani reči. Je dôle−
žité poznamenať, že na rozdiel od ostatných
regiónov Karpatskej kotliny, v Českosloven−
sku pôsobila v prostredí maďarskej menšiny
už štyri desaťročia pestrofarebná kultúrna
organizácia, ktorá na miestnej a mikroregio−
nálnej úrovni – napriek dozoru štátostrany –
niesla v sebe určité znaky organizácie občian−
skeho (mimovládneho) charakteru. Bol to
Kultúrny zväz maďarských pracujúcich
v Československu, Csemadok.
Csemadok bol v našom regióne osobitým
fenoménom. Sieť jeho základných organizácií
s viac ako deväťdesiattisíc evidovanými člen−
mi v takmer 500 obciach 2 pokrývala celé
južné Slovensko obývané maďarskou menši−
nou. Csemadok poskytol rámec rozmanitým
kultúrnym aktivitám, v jeho základných orga−
nizáciách našli zázemie záujmové spolky,
svojpomocné združenia, kluby, tanečné skupi−
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.