Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Maďarské národnostné školstvo<br />
261<br />
vysokých školách v Slovenskej republike,<br />
ktorí maturovali <strong>na</strong> strednej škole s vyučova−<br />
cím jazykom maďarským.<br />
Ak by z počtu 9 140 stredoškolských štu−<br />
dentov maturujúcich <strong>na</strong> školách s vyučovacím<br />
jazykom maďarským študovalo <strong>na</strong> vysokých<br />
školách 56,26 %, čo by zodpovedalo celo−<br />
štátnemu ukazovateľu, z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo by to 5 142<br />
poslucháčov. Ako sme už skôr vypočítali,<br />
počet poslucháčov univerzít a vysokých škôl<br />
prichádzajúcich zo stredných škôl s vyučova−<br />
cím jazykom maďarským je približne 3 240,<br />
objavuje sa tu rezerva v počte 1 902 študen−<br />
tov. Ak toto číslo vydelíme piatimi (5−ročné<br />
vysokoškolské vzdelávanie), zistíme ročnú<br />
rezervu 380 študentov. Toto číslo môžeme<br />
považovať za maximum – veľkou dilemou<br />
týchto kalkulácií je totiž to, či všetci spomí−<br />
<strong>na</strong>ní študenti budú mať záujem vstúpiť do<br />
vysokoškolského vzdelávania v maďarskom<br />
jazyku, ktoré ponúka len niekoľko študijných<br />
odborov, resp. kedy dosiahne maďarská men−<br />
ši<strong>na</strong> hore uvedený 56,26 percentný podiel,<br />
ktorý sa bude <strong>na</strong>vyše z roka <strong>na</strong> rok zvyšovať.<br />
Z hľadiska fungovania samostatnej maďar−<br />
skej univerzity tieto čísla neposkytujú príliš<br />
veľa optimizmu. Kde by ešte mohli rezervy<br />
Pre zvyšovanie počtu poslucháčov sa ponúka−<br />
jú tri možnosti.<br />
Prvou možnosťou je preko<strong>na</strong>nie celoštát−<br />
nych priemerných ukazovateľov v počte a po−<br />
diele študentov prichádzajúcich <strong>na</strong> vysoké<br />
školy zo stredných škôl s vyučovacím jazy−<br />
kom maďarským.<br />
Druhou možnosťou je „odlákanie“ poslu−<br />
cháčov z ostatných vysokoškolských inštitúcií<br />
poskytujúcich vzdelávanie v maďarskom jazy−<br />
ku, resp. zo slovenských vysokých škôl vše−<br />
obecne.<br />
Tretia možnosť bude daná tým, že európ−<br />
ska integrácia prinesie so sebou podstatný<br />
nárast podielu a počtu mladých ľudí zúčast−<br />
nených <strong>na</strong> vysokoškolskom vzdelávaní.<br />
O niekoľko rokov však dy<strong>na</strong>mika tohto náras−<br />
tu výrazne klesne kvôli veľmi nepriaznivým<br />
demografickým trendom, čo sa prejaví aj v<br />
znížení absolútneho počtu poslucháčov.<br />
Ani v oblasti profesorských rezerv nie je<br />
stav lepší. K celkovému obrazu patrí aj to, že<br />
o vysokoškolskom vzdelávaní v maďarskom<br />
jazyku má zmysel uvažovať len v dlhodobej<br />
perspektíve. Je preto potrebné dobre zvážiť,<br />
o aké študijné odbory a študijné programy<br />
a <strong>na</strong> ktorých stupňoch vzdelávania sa vôbec<br />
oplatí rozširovať ponuku vysokoškolského<br />
vzdelávania v maďarskom jazyku <strong>na</strong> Sloven−<br />
sku. Tu treba pripomenúť odsek (5) paragrafu<br />
2 vysokoškolského záko<strong>na</strong> číslo 131/2002,<br />
podľa ktorého vysokoškolské vzdelávanie pre−<br />
bieha len v rámci akreditovaných študijných<br />
programov. V zmysle záko<strong>na</strong> sa študijné prog−<br />
ramy akreditujú zvlášť pre všetky tri stupne<br />
vzdelávania. Prvý stupeň tvorí bakalársky štu−<br />
dijný program. Druhý stupeň tvorí magister−<br />
ský, inžiniersky a doktorský študijný program.<br />
Tretí stupeň tvorí doktorandský študijný prog−<br />
ram, resp. špecializované lekárske štúdium.<br />
Ak si predstavíme Európu po roku <strong>2004</strong>,<br />
pravdepodobne prevážia tie vzdelávacie systé−<br />
my, ktoré v duchu Bolonskej deklarácie<br />
<strong>na</strong>miesto duálneho vysokoškolského vzdelá−<br />
vania zavedú vzdelávania lineárne. Za týchto<br />
okolností budú vysoké školy postavené pred<br />
úlohu vyhovieť ďalším špecifickým odborným<br />
kritériám. Presadiť sa môže len také vysoko−<br />
školské vzdelávanie, ktoré vyhovuje kritériám<br />
vysokej odbornej náročnosti, kvality, ekono−<br />
mickej efektívnosti a ktoré bude uprednostňo−<br />
vať kvalitnú vedecko−výskumnú činnosť. 100<br />
POZNÁMKY<br />
1. Popély, Gyula: A magyar iskolaügy kálváriája<br />
(Cseh)Szlovákiában 1918 – 1945. In: Tóth,<br />
László – Filep, Tamás Gusztáv (red.): A<br />
(cseh)szlovákiai magyar művelődés története<br />
1918 – 1998. Zv. II. Budapest: Ister 1998, s. 6.<br />
2. Tamtiež. Zákon číslo 189/1919. prijatý 3. apríla<br />
1919 mal však jednu kardinálnu chybu. Podľa §<br />
15 totiž „Tento zákon v Čechách, v Maďarsku<br />
a <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> vstúpi do platnosti dňom vyhlá−<br />
senia. Nariadením sa určí, kedy vstúpi tento<br />
zákon do platnosti <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.“<br />
3. Tamtiež, s. 11.<br />
4. Tamtiež, s. 15.<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language