Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
260 Béla László<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
Do európskeho vysokoškolského a vedec−<br />
kého priestoru vstupuje vysokoškolské vzde−<br />
lávanie v maďarskom jazyku <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> so<br />
štyrmi verejnými inštitúciami: Univerzitou J.<br />
Selyeho v Komárne, Fakultou stredoeuróp−<br />
skych štúdií <strong>na</strong> Univerzite Konštantí<strong>na</strong> Filo−<br />
zofa v Nitre, a katedrami maďarského jazyka<br />
<strong>na</strong> univerzitách v Bratislave a Banskej Bys−<br />
trici. V porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcimi desať−<br />
ročiami je to obrovský pokrok.<br />
Univerzita J. Selyeho začala svoju činnosť<br />
výučbou <strong>na</strong> troch fakultách – Pedagogickej<br />
fakulte, Ekonomickej fakulte a Fakulte refor−<br />
movanej teológie. Z hľadiska študijných odbo−<br />
rov, resp. programov sa založením Univerzity<br />
J. Selyeho podstatnou mierou nerozšírili už<br />
existujúce možnosti vysokoškolského vzdelá−<br />
vania v maďarskom jazyku <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
Fakulta stredoeurópskych štúdií je posta−<br />
vená <strong>na</strong> 44−ročnej tradícii prípravy maďar−<br />
ských pedagógov v Nitre. Vytvorenie jej<br />
vzdelávacieho a výskumného profilu je zalo−<br />
žené <strong>na</strong> dvoch základných pilieroch:<br />
– vo všetkých študijných odboroch zabez−<br />
pečiť prípravu pedagógov v maďarskom jazy−<br />
ku pre základné a stredné školy s vyučovacím<br />
jazykom maďarským;<br />
– zabezpečiť prípravu takých odborníkov<br />
pre potreby samosprávnych orgánov, orgány<br />
štátnej správy, súkromný sektor a tretí sektor,<br />
ktorí budú v podmienkach Európskej únie<br />
schopní <strong>na</strong>pomáhať rozvoju území s národnost−<br />
ne zmiešaným obyvateľstvom v oblasti kultúry,<br />
sociálnych vecí, verejnej správy, regionálnej<br />
politiky, hospodárstva a cestovného ruchu.<br />
Akreditácia programov postavených <strong>na</strong><br />
prvom pilieri je <strong>na</strong> univerzite zabezpečená<br />
v plnom rozsahu. Spomedzi študijných progra−<br />
mov druhého piliera sa už uskutočnila akredi−<br />
tácia hungarológie. Akreditácia ostatných prog−<br />
ramov ešte prebieha. Pri vzdelávaní spomí<strong>na</strong>−<br />
ných odborníkov sa dostane do popredia zása−<br />
da trojjazyčnosti, pri súčasnom vytvorení oso−<br />
bitných maďarských študijných skupín.<br />
Vysokoškolské vzdelávanie študentov<br />
maďarskej národnosti v materinskom jazyku –<br />
nech sa už <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> uskutočňuje v akom−<br />
koľvek prostredí a v akejkoľvek inštitucionál−<br />
nej forme –, je z hľadiska počtu vyučujúcich<br />
i vy<strong>na</strong>ložených materiálnych prostriedkov<br />
náročnejšie ako vysokoškolské vzdelávanie<br />
v slovenskom jazyku. V podmienkach norma−<br />
tívneho fi<strong>na</strong>ncovania je to pravdepodobne<br />
spôsobené nižšími počtami študentov.<br />
K tomu, aby mohlo <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> vysoko−<br />
školské vzdelávanie v maďarskom jazyku<br />
existovať v inštitucionálnej, alebo trebárs aj v<br />
neinštitucionálnej forme, ale predovšetkým<br />
aby dokázalo ponúknuť konkurencieschopné<br />
a kvalitné vzdelávanie, je nutné zabezpečiť<br />
okrem normatívneho štátneho fi<strong>na</strong>ncovania aj<br />
dlhodobý, vypočítateľný, stabilný systém<br />
doplnkového fi<strong>na</strong>ncovania, ktorý bude garan−<br />
tovať jeho bezpečné fungovanie. Je dôležité<br />
uvedomiť si aj to, že v budúcnosti sa zásada<br />
hospodárnosti bude uplatňovať v oveľa väčšej<br />
miere ako doteraz. A bude to tak aj v prípa−<br />
de doplnkového fi<strong>na</strong>ncovania.<br />
Rov<strong>na</strong>ko dôležitým pre maďarskú menšinu<br />
by však bolo aj zriaďovanie a rozvíjanie oso−<br />
bitných fakúlt, oddelení, odborov vzdelávajú−<br />
cich v maďarskom jazyku <strong>na</strong> existujúcich<br />
verejných (štátnych) univerzitách, a taktiež<br />
zriaďovanie inštitúcií, fakúlt, oddelení, ktoré<br />
slúžia <strong>na</strong> rozšírenie vzdelávania v maďarskom<br />
jazyku, aj mimo verejných univerzít.<br />
Hľadajúc rezervy vysokoškolského vzdelá−<br />
vania v maďarskom jazyku <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> si<br />
zoberme za východisko štatistické údaje za<br />
akademický rok 2002/2003. Podľa týchto úda−<br />
jov počet poslucháčov vysokých škôl zodpo−<br />
vedá 56,26 percentám študentov stredných<br />
škôl končiacich maturitou (gymnáziá + stred−<br />
né odborné školy). Roku 2002 študovalo <strong>na</strong><br />
obidvoch typoch stredných škôl 12 637 štu−<br />
dentov maďarskej národnosti. Na takýchto<br />
školách s vyučovacím jazykom maďarským<br />
študovalo 9 140 študentov, čo predstavuje<br />
72,33 % študentov maďarskej národnosti <strong>na</strong><br />
týchto školách. Ak teraz vezmeme 72,33 %<br />
všetkých 4 480 poslucháčov vysokých škôl<br />
a univerzít maďarskej národnosti, teda 3 240<br />
poslucháčov, tak je to pravdepodobne počet<br />
tých poslucháčov študujúcich roku 2002 <strong>na</strong>
Change language