Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Maďarské národnostné školstvo<br />
253<br />
dá počítať s miernym zvýšením. Zo štatistic−<br />
kých údajov vyplýva aj to, že v oblasti uni−<br />
verzitného vzdelávania, ale aj v ekonomických<br />
odboroch sa trh postupne <strong>na</strong>sycuje a spoloč−<br />
nosť si začí<strong>na</strong> uvedomovať potrebu zmeny.<br />
V minulom desaťročí vytvárali univerzity svoju<br />
ponuku skôr podľa záujmu študentov, a nie<br />
podľa spoločenských, hospodárskych a trho−<br />
vých potrieb.<br />
V prípade poslucháčov maďarskej národ−<br />
nosti sa jej vnútorná skladba vyvíjala z<strong>na</strong>čne<br />
rozdielne. Roku 1990 tvorili poslucháči štu−<br />
dujúci technické smery 32,43 % všetkých<br />
poslucháčov maďarskej národnosti, čo bolo<br />
o 5,12 % menej ako celoštátny pomer. V prí−<br />
pade maďarských poslucháčov však ne<strong>na</strong>sle−<br />
doval pokles charakteristický pre SR ako<br />
celok, vďaka čomu sa ich podiel <strong>na</strong> počte<br />
všetkých poslucháčov maďarskej národnosti<br />
do roku 1998 zvýšil <strong>na</strong> 35,19 %, čo je o<br />
4,39 % viac ako celoštátny ukazovateľ. O prí−<br />
činách tohto javu sme hovorili už skôr. K<br />
prudkému poklesu podielu študentov technic−<br />
kých smerov maďarskej národnosti došlo až<br />
v <strong>na</strong>sledujúcich piatich rokoch: roku 2002<br />
tvorili už len 25,07 % študentov maďarskej<br />
národnosti. Približne <strong>na</strong> tejto úrovni sa dá<br />
očakávať ustálenie ich počtu.<br />
Medzi poslucháčmi maďarskej národnosti<br />
bolo percentuálne zastúpenie poslucháčov<br />
ekonomických odborov vždy nižšie ako tomu<br />
bolo v celoštátnom meradle. Zvýšil sa aj roz−<br />
diel v ich percentuálnom zastúpení z 3,45 %<br />
v roku 1990 <strong>na</strong> 5,86 % v roku 2002 (tabuľka<br />
32). Je zrejmé, že študenti maďarskej národ−<br />
nosti študujúci technické, ekonomické a poľ−<br />
nohospodárske odbory prispievajú k počtu<br />
všetkých maďarských poslucháčov v menšom<br />
pomere, ako by to bolo žiaduce v porov<strong>na</strong>ní<br />
s celoštátnymi ukazovateľmi.<br />
3.4.3. Rozdelenie poslucháčov podľa miest,<br />
univerzít a fakúlt<br />
V záujme ďalšieho rozvoja vysokoškolského<br />
vzdelávania občanov maďarskej národnosti je<br />
žiaduce, aby sme mali jasný prehľad aj o tom,<br />
<strong>na</strong> ktorých univerzitách, <strong>na</strong> ktorých fakultách<br />
študuje <strong>na</strong>jviac maďarských poslucháčov,<br />
keďže takto môžeme identifikovať aj rozvojo−<br />
vé možnosti a podmienky vysokoškolského<br />
vzdelávania v maďarskom jazyku.<br />
V období 1990 – 2002 študuje približne<br />
94 % poslucháčov maďarskej národnosti<br />
v mestách, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú blízko území<br />
obývaných Maďarmi (Bratislava, Nitra,<br />
Košice) (tabuľka 33).V týchto troch mestách<br />
možno študovať prakticky všetky študijné<br />
odbory. Počas ostatných 13 rokov však <strong>na</strong>sta−<br />
li niektoré zmeny, ktoré sú z hľadiska maďar−<br />
skej menšiny výz<strong>na</strong>mné. Po roku 1990 došlo<br />
k <strong>na</strong>jväčšiemu nárastu študentov v Nitre, kde<br />
sa počet študentov do roku 2002 zvýšil zo<br />
662 <strong>na</strong> 1 447, teda o 785, čo predstavuje<br />
nárast o 118,58 %. Za Nitrou výrazne zaostá−<br />
va Bratislava so 471 poslucháčmi (30,01 per−<br />
centný nárast), potom <strong>na</strong>sledujú Košice, ktoré<br />
zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li nárast o 232 študentov maďar−<br />
skej národnosti, čo je nárast o 57,28 %.<br />
Je známe, že okrem Filozofickej fakulty<br />
Univerzity Komenského v Bratislave (odbor<br />
maďarský jazyk a literatúra) poskytovala v da−<br />
nom období vysokoškolské vzdelávanie v ma−<br />
ďarskom jazyku len Univerzita Konštantí<strong>na</strong><br />
Filozofa (UKF) v Nitre. Štúdium v Nitre sa tak<br />
pre mládež maďarskej národnosti stalo príťažli−<br />
vým. Počet maďarských poslucháčov v Nitre<br />
sa menil v závislosti od mocenských opatrení,<br />
ktoré mali buď pozitívny, alebo negatívny<br />
dopad <strong>na</strong> vzdelávanie v maďarskom jazyku.<br />
Tým sa dá vysvetliť aj nárast počtu posluchá−<br />
čov <strong>na</strong> Univerzite Konštantí<strong>na</strong> Filozofa do<br />
roku 1995. V <strong>na</strong>sledujúcom trojročnom obdo−<br />
bí sa <strong>na</strong> Filozofickej i Pedagogickej fakulte<br />
UKF zrušila príprava učiteľov pre školy s vyu−<br />
čovacím jazykom maďarským, v dôsledku<br />
čoho sa zvyšovanie počtu poslucháčov zastavi−<br />
lo, dokonca sa znížilo, a to <strong>na</strong>priek tomu, že<br />
v rov<strong>na</strong>kom období plynule rástol počet poslu−<br />
cháčov maďarskej národnosti takmer <strong>na</strong> každej<br />
univerzite, v každom univerzitnom meste.<br />
V období po zmene rektora roku 1999 sa prí−<br />
stup vedenia zásadným spôsobom zmenil,<br />
výsledkom čoho bolo opätovný, rýchly nárast<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language