Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
252 Béla László<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
Zdá sa, že v rokoch 1999 až 2002 sa tento<br />
trend zastavil. V technických smeroch si totiž<br />
môžeme všimnúť prudký pokles: počet študen−<br />
tov maďarskej národnosti sa znížil z 1 312 <strong>na</strong><br />
1 123, teda o 14,5 %, pričom v celoštátnom<br />
meradle sa počet poslucháčov zvýšil o 8 %.<br />
Ak tieto údaje doplníme údajmi posluchá−<br />
čov ekonomických odborov, kde sa <strong>na</strong> celo−<br />
štátnej úrovni len v rokoch 2000 a 2002 zvý−<br />
šil počet poslucháčov o 3,82 %, vidíme, že<br />
v tom istom období sa počet maďarských<br />
poslucháčov zvýšil o 12,87 %.<br />
Ak však zahrnieme do štatistiky aj poslu−<br />
cháčov tzv. detašovaného denného štúdia <strong>na</strong><br />
území Slovenska, tak dostaneme stĺpce oz<strong>na</strong>−<br />
čené hviezdičkou (*). Z nich je vidieť, že<br />
roku 2002 je už percentuálny podiel poslu−<br />
cháčov maďarskej národnosti <strong>na</strong> ekonomic−<br />
kých odboroch <strong>na</strong>jlepší (pozri tabuľku 31<br />
a kapitolu 3. 5. 2.).<br />
Od roku 1999 došlo v oblasti vysokoškol−<br />
ského vzdelávania občanov maďarskej národ−<br />
nosti k mimoriadnemu rozvoju v ostatných,<br />
tzv. univerzitných odvetviach, veď 43,49 per−<br />
centný nárast výrazne prekračuje 20,22 per−<br />
centný celoštátny nárast. Tento jav potvrdzuje<br />
aj údaj o tom, že roku 2002 bolo už 5,69 %<br />
poslucháčov univerzitných smerov štúdia <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> maďarskej národnosti, čo z<strong>na</strong>mená<br />
sľubné priblíženie sa k percentuálnemu podielu<br />
Maďarov v rámci príslušnej vekovej skupiny.<br />
Preskúmajme teraz vnútornú skladbu mno−<br />
žiny poslucháčov vysokých škôl <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>,<br />
vrátane poslucháčov maďarskej národnosti,<br />
podľa jednotlivých smerov štúdia (tabuľka 32)!<br />
Štatistické údaje svedčia o tom, že rozdelenie<br />
maďarských poslucháčov podľa smerov štúdia<br />
sa stále odchyľuje od celoštátnych ukazovate−<br />
ľov. Medzi poslucháčmi maďarskej národnosti<br />
predstavujú poslucháči univerzitných smerov<br />
stále väčší podiel ako v prípade poslucháčov<br />
za celú SR. Na vysokých školách univerzitné−<br />
ho a technického smer, kde sú počty študentov<br />
vysoké, sa pritom v období rokov 1990 až<br />
1999 vývinové trendy vzájomne približovali.<br />
V univerzitných odboroch sa rozdiel<br />
v zastúpení všetkých poslucháčov a posluchá−<br />
čov maďarskej národnosti znížil z 11,36 %<br />
roku 1990 <strong>na</strong> 2 % roku 1999, pričom relatív−<br />
ne zastúpenie poslucháčov maďarskej národ−<br />
nosti bolo vždy vyššie. Očakávané úplné vy−<br />
rov<strong>na</strong>nie však ne<strong>na</strong>stalo, lebo v počte poslu−<br />
cháčov maďarskej národnosti študujúcich <strong>na</strong><br />
univerzitných odboroch <strong>na</strong>stal opätovný obrat<br />
v opačnom smere, v dôsledku čoho do roku<br />
2002 tvorili študenti univerzitných smerov už<br />
54,13 % všetkých poslucháčov maďarskej<br />
národnosti, čo z<strong>na</strong>mená prekročenie 43,32 per−<br />
centného celoštátneho ukazovateľa o 10,81 %.<br />
Príčiny tohto náhleho obratu nájdeme<br />
v detailoch. K zvýšeniu počtu maďarských<br />
poslucháčov univerzitných odborov prispelo<br />
predovšetkým učiteľské štúdium <strong>na</strong> Univerzite<br />
Konštantí<strong>na</strong> Filozofa v Nitre 373 poslucháčmi.<br />
Aj tento údaj potvrdzuje fakt, že zo strany<br />
maďarskej menšiny sa od roku 1999 zvyšuje<br />
záujem o dosiahnutie vyššieho vzdelania.<br />
Skutočnosť, že záujem sa prejavuje <strong>na</strong>jmä vo<br />
vzťahu k humanitným disciplí<strong>na</strong>m, je v nema−<br />
lej miere zásluhou pedagógov <strong>na</strong> základných<br />
a stredných školách. Možno nebudeme ďaleko<br />
od pravdy, ak príčinu tohto javu budeme hľa−<br />
dať aj v kvalite a formách vyučovania prírodo−<br />
vedných predmetov. Bolo by užitočné odhaliť<br />
skutočné príčiny prevládajúcich trendov aj hlb−<br />
šími previerkami vedomostí študentov a socio−<br />
logickými prieskumami.<br />
Odlišné tendencie môžeme pozorovať vo<br />
vývoji počtu poslucháčov technických smerov.<br />
V celoštátnom meradle sa počet posluchá−<br />
čov technických smerov – odhliadnuc od dvoch<br />
menších výkyvov – od roku 1990 do roku 2002<br />
síce nerovnomerne, ale neustále zvyšoval.<br />
Tento nárast počtu poslucháčov bol v porov<strong>na</strong>−<br />
ní s obrovským, 86,94 percentným nárastom<br />
počtu všetkých poslucháčov podstatne nižší,<br />
predstavoval len 28,56 % (tabuľka 29).<br />
V Slovenskej republike tvorili roku 1990<br />
poslucháči technických smerov 42,15 % všet−<br />
kých poslucháčov. Tento podiel sa do roku<br />
2001 – síce nie rovnomerným tempom – ale<br />
postupne zredukoval <strong>na</strong> 28,95 %. Štatistické<br />
údaje z roku 2002 poukazujú <strong>na</strong> to, že vtedy<br />
sa pokles zastavil – v <strong>na</strong>sledujúcich rokoch sa
Change language