Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
248 Béla László<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
Deficit v počte vysokoškolských študentov<br />
maďarskej národnosti sa v období 1990 až<br />
2002 zvýšil o 959 osôb, čiže o 34,59 %, ale<br />
v dôsledku zníženia podielu osôb maďarskej<br />
národnosti v danej vekovej skupine sa rela−<br />
tívny deficit znížil z 51,82 % roku 1990 <strong>na</strong><br />
45,45 % roku 2002. Toto zlepšenie však<br />
nebolo lineárne, v skutočnosti <strong>na</strong>stalo až<br />
v období rokov 1998 a 2002. Prečo sa však<br />
deficit nezmenšil už aj v predchádzajúcich<br />
ôsmich rokoch, prečo sa jeho zmenšovanie<br />
začalo práve teraz Na tieto otázky ponúka−<br />
me tieto odpovede: príslušnící maďarskej<br />
menšiny si pravdepodobne uvedomili, že<br />
východiskom z chudoby, vysokej nezamest−<br />
<strong>na</strong>nosti, zlej sociálnej a hospodárskej situácie<br />
môže byť vyššie vzdelanie.<br />
Môžeme teda povedať, že vo vysokoškol−<br />
skom vzdelávaní príslušníkov maďarskej<br />
národnosti sa v rokoch 1998 – 2002 začal istý<br />
pozitívny proces, ktorý sa prejavil nielen<br />
v percentuálnom, ale aj v absolútnom znížení<br />
deficitu študentov (z 3 972 <strong>na</strong> 3 732). Ďalším<br />
štatistickým dôkazom je aj to, že kým roku<br />
1990 činil rozdiel medzi percentuálnym<br />
podielom príslušnej vekovej skupiny a per−<br />
centuálnym podielom poslucháčov maďarskej<br />
národnosti 5,27 % (10,16 – 4,89), roku 1998<br />
to bolo 4,63 % a roku 2002 už len 3,79 %<br />
(tabuľka 28).<br />
Urýchlenie tempa tu <strong>na</strong>črtnutých pozitív−<br />
nych zmien, vrátane ich vonkajšej stimulácie<br />
a podpory, by mohla byť jednou z <strong>na</strong>jdôleži−<br />
tejších úloh, pred ktorou stojí maďarská<br />
komunita, veď potenciál týchto zmien odkryli<br />
samotní jej príslušníci.<br />
Zníženie spomí<strong>na</strong>ného deficitu v počte<br />
poslucháčov maďarskej národnosti je pozoru−<br />
hodné aj preto, lebo k nemu došlo v rámci<br />
vysokých škôl <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, aj to predovšet−<br />
kým vysokých škôl poskytujúcich vzdeláva−<br />
nie v slovenskom jazyku, a to <strong>na</strong>priek tomu,<br />
že práve v tomto období začalo byť <strong>na</strong> Slo−<br />
vensku vo väčšej miere prístupné denné vy−<br />
sokoškolské štúdium v maďarskom jazyku<br />
poskytované vysokoškolskými inštitúciami<br />
z Maďarskej republiky.<br />
3.4.2. Rozdelenie poslucháčov podľa smerov<br />
štúdia<br />
V tejto časti by sme vo vzťahu k vysokoškol−<br />
skému vzdelávaniu osôb maďarskej národnosti<br />
chceli poukázať aj <strong>na</strong> niektoré detaily. Najprv<br />
začneme a<strong>na</strong>lýzou zmien v piatich, <strong>na</strong> Slo−<br />
vensku zaužívaných študijných smeroch – uni−<br />
verzitnom, technickom, ekonomickom, poľno−<br />
hospodárskom a umeleckom. Zvyšovanie poč−<br />
tu poslucháčov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> v rokoch 1990 –<br />
2002 je v jednotlivých smeroch rozličné. K<br />
<strong>na</strong>jnižšemu nárastu došlo v inžinierskom tech−<br />
nickom vzdelávaní (28,65 %), k <strong>na</strong>jvyššiemu<br />
(222,16 %) zas u poslucháčov ekonomických<br />
odborov (tabuľka 29). Prekvapujúce je však to,<br />
že u maďarskej mládeže, väčšia časť ktorej žije<br />
v oblastiach vidieckeho charakteru, došlo k <strong>na</strong>j−<br />
nižšiemu nárastu (2,33 %) práve v poľnohos−<br />
podárskych odboroch. Na tento jav je veľmi<br />
ťažké nájsť logické vysvetlenie. Počet poslu−<br />
cháčov maďarskej národnosti tiež <strong>na</strong>jviac vzrás−<br />
tol v ekonomických odboroch (o 201,56 %).<br />
Prekvapujúce je aj to, že v technických odbo−<br />
roch predstavovalo zvýšenie v celoštátnom<br />
meradle 28,56 %, avšak u príslušníkov maďar−<br />
skej národnosti až 34,33 %. Je to jediný prí−<br />
pad, keď dy<strong>na</strong>mika nárastu maďarských poslu−<br />
cháčov predstihla celoštátne ukazovatele. Je to<br />
prekvapujúce aj z toho dôvodu, že ide o také<br />
technické odbory, ktoré sa viažu <strong>na</strong> priemysel−<br />
nú výrobu, pričom je známe, že <strong>na</strong> územiach<br />
obývaných maďarskou menšinou je počet prie−<br />
myselných závodov menší. Dá sa to vysvetliť<br />
jedine tým, že <strong>na</strong> technických smeroch je v po−<br />
rov<strong>na</strong>ní s inými odvetviami podstatne nižší<br />
nárast počtu poslucháčov, takže dostať sa <strong>na</strong><br />
technické smery je pravdepodobne ľahšie. Ma−<br />
ďarskí maturanti pravdepodobne využili práve<br />
túto možnosť (tabuľka 29).<br />
Dy<strong>na</strong>mický rozvoj vysokoškolského vzde−<br />
lávania <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> po zmene režimu bol<br />
<strong>na</strong>sledovaný rozvojom vysokoškolského vzde−<br />
lávania v prostredí príslušníkov maďarskej<br />
menšiny len s veľkým oneskorením.<br />
V ďalšej časti budeme a<strong>na</strong>lyzovať schodok<br />
počtu poslucháčov maďarskej národnosti vo
Change language