Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
246 Béla László<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
kreditmi, kompatibilný s ECTS (European<br />
Credit Transfer System – Európsky systém<br />
prenosu kreditov).<br />
Podľa uvedeného záko<strong>na</strong> musia vysoko−<br />
školské inštitúcie do roku <strong>2004</strong> (predovšet−<br />
kým z hľadiska obsahovej náplne) vypracovať<br />
svoje študijné programy tak, aby boli kompa−<br />
tibilné s programami európskych univerzít.<br />
Z aspektu harmonizácie európskych vysoko−<br />
školských systémov má vysokoškolské vzde−<br />
lávanie <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> jednu nezanedbateľnú<br />
prednosť, vyplývajúcu zo skutočnosti, že <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> v skutočnosti neexistovalo duálne,<br />
paralelne vedľa seba fungujúce vysokoškolské<br />
a univerzitné vzdelávanie. Vďaka tomu, čo je<br />
zrejmé už teraz, sa slovenský systém dokáže<br />
veľmi rýchlo, racionálne reštrukturalizovať<br />
podľa európskych kritérií. Na prahu európskej<br />
integrácie je možné situáciu vysokoškolského<br />
vzdelávania <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> zo štrukturálneho<br />
hľadiska oz<strong>na</strong>čiť za výhodnú. Ak dokáže<br />
Slovenská republika túto výhodu zúročiť aj<br />
v oblastiach kvality vzdelávania a konkuren−<br />
cieschopnosti, európsky vysokoškolský prie−<br />
stor sa pred ňou otvorí so všetkými svojimi<br />
príležitosťami a prednosťami.<br />
Od roku 2005 – v súlade s európskymi<br />
normami – môže <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> prebiehať vy−<br />
sokoškolské vzdelávanie len podľa priprave−<br />
ných a akreditovaných programov v troch<br />
<strong>na</strong>vzájom <strong>na</strong> seba <strong>na</strong>dväzujúcich stupňoch (§<br />
2, [5]). Po zhodnotení Akreditačnej komisie<br />
môže ministerstvo školstva povoliť spojenie<br />
prvých dvoch stupňov štúdia do jedného cel−<br />
ku len vo výnimočnom prípade (§ 53, [3]).<br />
Podľa nového záko<strong>na</strong> fakulty stratili svoju<br />
právnu subjektivitu a niekoľko zo svojich nie<br />
príliš podstatných kompetencií. Študijné prog−<br />
ramy teda dáva akreditovať univerzita. Táto<br />
situácia v podstate vedie k uvoľneniu izolácie<br />
fakúlt, v rámci univerzity vytvára priestor pre<br />
zdravú mobilitu a rozvoj integrovaných<br />
medzifakultných programov, pružne reagujú−<br />
cich <strong>na</strong> požiadavky spoločnosti, ekonomiky<br />
a trhu.<br />
3.4. Poslucháči maďarskej národnosti vo<br />
vysokoškolskom vzdelávaní <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
3.4.1. Všeobecná charakteristika<br />
Vysokoškolské vzdelávanie <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> pre−<br />
šlo po zmene režimu obrovským vývojom,<br />
ktorý trvá dodnes. Vo vzťahu k problému<br />
vysokoškolského vzdelávania osôb maďarskej<br />
národnosti je dôležité si uvedomiť, že vytvo−<br />
renie podmienok, ktoré maďarskej menšine<br />
pomôžu eliminovať doterajšie obrovské zaos−<br />
távanie, predpokladá dlhé a intenzívne úsilie.<br />
V podmienkach masovosti vysokoškolského<br />
vzdelávania môže byť v európskom vysoko−<br />
školskom a vedeckom priestore úspešné len<br />
také národné vysoké školstvo, ktoré funguje<br />
<strong>na</strong> základe kritérií kvality a hospodárnosti.<br />
Maďarská národnostná menši<strong>na</strong> si nesmie<br />
nechať ujsť túto <strong>na</strong>skytujúcu sa príležitosť.<br />
Obdobie po zmene režimu môžeme však<br />
práve preto považovať za obdobie premárne−<br />
ných príležitostí.<br />
V <strong>na</strong>sledujúcej časti – z pochopiteľných<br />
dôvodov – nebudeme prihliadať <strong>na</strong> štatistické<br />
údaje dvoch vojenských vysokých škôl a jed−<br />
nej policajnej akadémie <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
Na <strong>Slovensku</strong> fungovalo roku 1990 trinásť<br />
štátnych vysokých škôl. Ich počet sa roku<br />
2002 zvýšil <strong>na</strong> dvadsať. Zo siedmich nových<br />
vysokých škôl len tri vznikli v takých mestách<br />
(2 v Trenčíne a 1 v Ružomberku), kde dovte−<br />
dy vysokoškolské vzdelávanie nebolo etablo−<br />
vané. Z dvoch trenčianskych vysokoškolských<br />
inštitúcií je jed<strong>na</strong> súkromná. Ostatné (Prešov,<br />
Banská Bystrica, Tr<strong>na</strong>va) vznikli v podstate z<br />
už existujúcich fakúlt, resp. detašovaných pra−<br />
covísk existujúcich inštitúcií.<br />
Čo sa týka počtu fakúlt, roku 1990 ich<br />
existovalo <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> 50, pričom do roku<br />
2002 sa toto číslo zvýšilo <strong>na</strong> 93. Väčši<strong>na</strong> zo<br />
43 nových fakúlt vznikla rozdelením už exis−<br />
tujúcich fakúlt.<br />
O počte študentov maďarskej národnosti zo<br />
Slovenska študujúcich <strong>na</strong> vysokých školách<br />
v Čechách a v Maďarsku nemáme presné úda−<br />
je. S veľkou mierou pravdepodobnosti však
Change language