Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Maďarské národnostné školstvo<br />
245<br />
jednostupňového vzdelávania aj vytvorenie<br />
duálneho a lineárneho modelu. Napriek tomu<br />
bol rozvoj vysokoškolského vzdelávania <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> v deväťdesiatych rokoch v rámci<br />
jednotlivých inštitúcií obmedzený výhradne<br />
<strong>na</strong> pomalé, postupné vytváranie duálnych fo−<br />
riem štúdia. Dovtedy neznáme prvostupňové<br />
bakalárske vzdelávacie programy ponúkali<br />
inštitúcie prevažne v externej forme štúdia,<br />
pretože im to umožnilo vyberať školné.<br />
Začiatkom deväťdesiatych rokov, v pod−<br />
mienkach jednostupňového vysokoškolského<br />
vzdelávania sa inštitúcie, v ktorých názve nefi−<br />
gurovalo slovo univerzita, sa aj zmenou názvu<br />
usilovali deklarovať svoju rovnoprávnosť. Od<br />
roku 2002 tak má už 16 vysokoškolských<br />
inštitúcií <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> vo svojom názve oz<strong>na</strong>−<br />
čenie univerzita. Okrem toho fungujú ešte tri<br />
inštitúcie umeleckého smeru, z ktorých dve sa<br />
oz<strong>na</strong>čujú ako „vysoká škola“ a jed<strong>na</strong> ako „aka−<br />
démia“ (Vysoká škola výtvarných umení, Vy−<br />
soká škola múzických umení, resp. Akadémia<br />
umení). Z ďalších troch štátnych inštitúcií je<br />
jed<strong>na</strong> vojenská akadémia a jed<strong>na</strong> policajná<br />
akadémia. V poradí 23. vysokoškolskou inšti−<br />
túciou je Súkromná vysoká škola ma<strong>na</strong>žmentu<br />
v Trenčíne.<br />
3.3. Vysokoškolské vzdelávanie <strong>na</strong> prahu<br />
európskej integrácie<br />
V deväťdesiatych rokoch vysokoškolské inšti−<br />
túcie nechávali takmer bez povšimnutia nové<br />
vývinové trendy a neurobili potrebný krok<br />
smerom k zavedeniu trojstupňového lineárneho<br />
modelu. Sorbonskou deklaráciou sa urýchlila<br />
harmonizácia európskych vysokoškolských<br />
systémov. 84 Bolonská deklarácia a Pražská<br />
deklarácia európskych ministrov školstva však<br />
padla <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> <strong>na</strong> úrodnú pôdu a už 1.<br />
mája 2002 vstúpil do platnosti nový vysoko−<br />
školský zákon č. 131/2002, ktorý odráža zá−<br />
sadnú zmenu zmýšľania zákonodarcov. Tento<br />
zákon vytvára právny rámec k tomu, aby sa<br />
vysokoškolské inštitúcie mohli rýchlo a úspeš−<br />
ne prispôsobovať novým európskym tenden−<br />
ciám a mohli sa stať rovnoprávnymi, konku−<br />
rencieschopnými členmi Európskeho vysoko−<br />
školského priestoru. Vyzdvihnime teraz niekoľ−<br />
ko z pohľadu tejto štúdie relevantných ustano−<br />
vení tohto záko<strong>na</strong>!<br />
Na základe záko<strong>na</strong> sa devätnásť vyššie<br />
spomí<strong>na</strong>ných prvých, doteraz štátom riade−<br />
ných vysokoškolských inštitúcií stáva verej−<br />
nými vysokými školami. Medzi iným to z<strong>na</strong>−<br />
mená, že doterajšiu úlohu štátu sčasti preberá<br />
nový orgán, Správ<strong>na</strong> rada, ktorá je predovšet−<br />
kým zodpovedná za spravovanie majetku<br />
školy (už vyňatého zo štátneho vlastníctva),<br />
ale jej úlohou je aj presadzovanie verejného<br />
záujmu smerom k tradičným rozhodovacím<br />
a výkonným orgánom školy, <strong>na</strong>jmä v súvis−<br />
losti s využívaním jej majetku a fi<strong>na</strong>nčných<br />
prostriedkov poskytnutých verejnej vysokej<br />
škole štátom (§ 40, odsek [1]).<br />
Zdrojom rozpočtu verejných vysokoškol−<br />
ských vzdelávacích ustanovizní je štátny roz−<br />
počet, pričom popri štátnej podpore zákon<br />
menuje aj desať ďalších možných zdrojov. Zo<br />
štátneho rozpočtu dostávajú vysoké školy<br />
dotácie <strong>na</strong> uskutočňovanie akreditovaných<br />
študijných programov <strong>na</strong> výskumnú, vývojo−<br />
vú alebo umeleckú činnosť, <strong>na</strong> rozvoj vysokej<br />
školy a <strong>na</strong> sociálnu podporu študentov. Pri<br />
stanovovaní dotácie <strong>na</strong> realizáciu akreditova−<br />
ných študijných programov sú rozhodujúcimi<br />
kritériami počet študentov a absolventov,<br />
ekonomická náročnosť programov, kategorizá−<br />
cia vysokej školy, kvalita a ďalšie hľadiská (§<br />
89, odsek [2], [4]).<br />
Zákon ustanovuje pre vysoké školstvo <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> jednotné kategórie – študijný od−<br />
bor, študijný program a študijný plán. Sústavu<br />
a obsah študijných odborov (v súčasnosti 353<br />
odborov) kontroluje a registruje ministerstvo<br />
školstva, pričom zároveň určí, <strong>na</strong> ktorom<br />
stupni je možné daný odbor študovať. Na<br />
základe študijných odborov univerzity vypra−<br />
cujú študijný program pre všetky tri stupne<br />
lineárneho modelu a tieto si musia univerzity<br />
nechať akreditovať.<br />
– Zákon predpisuje trojstupňové, trojúrov−<br />
ňové, <strong>na</strong> seba <strong>na</strong>dväzujúce štúdium a jednot−<br />
ný kreditný systém so šesťdesiatimi ročnými<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language