Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
244 Béla László<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
sa ako vysokoškolské vzdelávanie zvláštneho<br />
typu, <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>čenie ktorého sa azda <strong>na</strong>jlepšie<br />
hodí pojem „jednostupňové vysokoškolské<br />
vzdelávanie“. Z pohľadu skúseností a súbež−<br />
nej existencie vysokoškolského a univerzitné−<br />
ho sektoru v Maďarsku je slovenský systém s<br />
viac−menej duálnym maďarským systémom<br />
ťažko porov<strong>na</strong>teľný, čo môže ústiť do termi−<br />
nologických nezrov<strong>na</strong>lostí. V názvoch vyso−<br />
koškolských inštitúcií <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> donedáv−<br />
<strong>na</strong> figurovalo pomenovanie vysoká škola<br />
alebo univerzita nezávisle od toho, či bola tá−<br />
ktorá inštitúcia oprávnená vydávať diplomy<br />
zodpovedajúce štandardnému vysokoškolské−<br />
mu alebo univerzitnému vzdelaniu príslušnej<br />
úrovne v Maďarsku.<br />
Tie vysokoškolské inštitúcie <strong>na</strong> Sloven−<br />
sku, ktoré v skorších obdobiach niesli oz<strong>na</strong>−<br />
čenie vysoká škola, sa v deväťdesiatych ro−<br />
koch premenovali <strong>na</strong> univerzity, nezávisle od<br />
medzinárodných kvalifikačných kritérií.<br />
Maďarská národnostná menši<strong>na</strong> v Českoslo−<br />
vensku nemala od roku 1918 vlastnú vysoko−<br />
školskú inštitúciu, poskytujúcu vzdelávanie v<br />
maďarskom jazyku. Vysokoškolské vzdelávanie<br />
v maďarskom jazyku bolo limitované <strong>na</strong> prí−<br />
pravu učiteľov pre základné a stredné školy.<br />
Vysokoškolské inštitúcie <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sa<br />
oficiálne zaraďujú spravidla do piatich kate−<br />
górií. V minulosti sa rozlišovali a aj v súčas−<br />
nosti sa rozlišujú vysokoškolské inštitúcie<br />
poskytujúce univerzitné, technické, ekonomic−<br />
ké, poľnohospodárske a umelecké vzdelanie.<br />
Zákon o vysokých školách prijatý roku 1990<br />
udeľuje právomoc zriaďovania fakúlt akade−<br />
mickým senátom, výsledkom čoho bol vznik<br />
fakúlt <strong>na</strong>jrozličnejšieho zamerania, v dôsled−<br />
ku čoho už vysokoškolské inštitúcie nemožno<br />
jednoz<strong>na</strong>čne klasifikovať podľa predchádzajú−<br />
ceho systému. Spomenutá kategorizácia sa<br />
v súčasnosti dá použiť skôr len <strong>na</strong> fakulty, ale<br />
v administratíve, resp. v štatistickom výkaz−<br />
níctve sa rozlíšenie podľa piatich smerov štú−<br />
dia používa i <strong>na</strong>ďalej. 83<br />
Najdôležitejšie právomoci vo vzťahu k vy−<br />
sokoškolskému vzdelávaniu (<strong>na</strong>pr. zriaďovacia<br />
právomoc) patrili do roku 1990 do kompeten−<br />
cie federálneho zákonodarstva v Prahe. Vtedy<br />
sa formujúce nové, federálne prerozdelenie štát−<br />
nej moci vyústilo do úplnej decentralizácie ria−<br />
denia vysokého školstva <strong>na</strong> jednotlivé federa−<br />
tívne republiky. V podstate od tohto času mô−<br />
žeme hovoriť o samostatnom vysokoškolskom<br />
vzdelávaní <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> v rovine výkonnej<br />
a od roku 1993 (od vzniku Slovenskej republi−<br />
ky) aj v rovine zákonodarnej moci.<br />
3.2. Vznik autonómie univerzít<br />
Formy riadenia spoločenského života komunis−<br />
tickou štátostranou pred zmenou režimu roku<br />
<strong>1989</strong> sú všeobecne známe. Autonómia univer−<br />
zít, či systém akreditácií v tomto období nee−<br />
xistovali. Aj vysokoškolské vzdelávanie bolo<br />
vydané <strong>na</strong>pospas mocenským manipuláciám<br />
komunistickej strany. Po revolúcii sa však<br />
v Československu podarilo položiť zákonné<br />
záruky autonómie vysokoškolských inštitúcií<br />
veľmi rýchlo, veď už 1. júla 1990 vstúpil do<br />
platnosti Zákon o vysokých školách č.<br />
172/1990, jednoz<strong>na</strong>čne zakotvujúci princíp sa−<br />
mosprávnosti vysokoškolských inštitúcií, ktorej<br />
formu a spôsob činnosti – v súlade so záko−<br />
nom a v jeho medziach – stanovujú samo−<br />
správne orgány tej−ktorej inštitúcie (§ 1, [2]).<br />
Napriek tomu, že spomenutý zákon sa<br />
nezmieňuje o praktických detailoch výkonu<br />
autonómie univerzít, pôsobenia samospráv−<br />
nych orgánov, ale ani iných oblastí, vytvoril<br />
pre vysokoškolské inštitúcie úplne nový práv−<br />
ny stav. Tento zákon okrem iného <strong>na</strong>riadil aj<br />
vytvorenie Akreditačnej komisie a stanovenie<br />
jej kompetencií (§ 15 a § 17) a vytvoril prie−<br />
stor pre vysokoškolské vzdelávanie rôznych<br />
stupňov (§ 21). Prvý, <strong>na</strong>jnižší stupeň sa oz<strong>na</strong>−<br />
čuje ako bakalársky (Bc.), <strong>na</strong> druhom stupni<br />
predpisuje zákon <strong>na</strong>miesto známejšieho<br />
pomenovania master nezávisle od študované−<br />
ho odboru titul magister (Mgr.), v technic−<br />
kých odboroch titul inžinier (Ing.), v odbo−<br />
roch humánnej a veterinárnej medicíny tituly<br />
MUDr., resp. MVDr.<br />
Nariadenia záko<strong>na</strong> prijatého roku 1990 už<br />
ponúkajú možnosť <strong>na</strong>miesto dovtedajšieho
Change language