Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
24 József Fazekas – Péter Hunčík<br />
sko−politického, hospodárskeho a kultúrneho<br />
života obdobia pätnástich rokov od pádu<br />
komunizmu po pripojenie sa k Európskej únii,<br />
videné optikou maďarskej menšiny <strong>na</strong> Sloven−<br />
sku. Až o päť rokov – podľa <strong>na</strong>šich plánov –<br />
znova zmapujeme situáciu maďarskej menšiny<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (teraz už ako občanov Európ−<br />
skej únie), budeme hľadať odpoveď aj <strong>na</strong> otáz−<br />
ku, ako ovplyvnila táto nová situácia život<br />
a postavenie jednej z <strong>na</strong>jpočetnejších auto−<br />
chtónnych (historických) menšín Únie, ma−<br />
ďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Takéto porov−<br />
<strong>na</strong>nie poskytne zrejme aj autentický obraz<br />
o účinnosti európskeho systému <strong>na</strong> ochranu<br />
práv národnostných menšín Európskej únie,<br />
a čo je nemenej dôležité, môže poskytnúť<br />
cenné po<strong>na</strong>učenia pre predstaviteľov ostat−<br />
ných maďarských menšín žijúcich v Karpat−<br />
skej kotline v krajinách mimo Európskej únie,<br />
ktoré bude možné využiť pri príprave ich prí−<br />
stupových zmlúv, prípadne pri vytváraní účin−<br />
nejšieho systému <strong>na</strong> ochranu menšín.<br />
Štruktúra publikácie, jej vnútorná stavba je<br />
prispôsobená kritériám zaužívaným pre spra−<br />
cúvanie „súhrnnej správy“, formátu v celej<br />
Európe známeho a obľúbeného, pravda, s tým<br />
rozdielom, že jednotlivé kapitoly umožňujú<br />
<strong>na</strong>zrieť do skúmaných oblastí prostredníctvom<br />
etnickej/národnostnej optiky. Pri skúmaní kul−<br />
túry, školstva alebo demografického vývoja<br />
aplikujú <strong>na</strong>ši bádatelia etnické/národnostné<br />
hľadiská už dávno, ale takéto spracovanie hos−<br />
podárskej politiky, regionálneho rozvoja,<br />
verejnej správy či práve zdravotníctva má<br />
v každom prípade novátorský, priekopnícky<br />
charakter. Pravda, <strong>na</strong> základe etnického/ná−<br />
rodnostného hľadiska nebolo možné spracovať<br />
všetky oblasti spoločenského života: o to sa<br />
editori ani neusilovali. Na druhej strane však<br />
chcú spracovať pre maďarskú menšinu kľúčo−<br />
vú oblasť poľnohospodárstva a závery publi−<br />
kovať ako samostatnú monografiu.<br />
Pri výbere autorov jednotlivých štúdií sme<br />
museli zohľadniť skutočnosť, že maďarská<br />
inteligencia <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> je prevažne huma−<br />
nitne orientovaná – je veľmi málo odborníkov<br />
zaoberajúcich sa hospodárskym životom,<br />
regionálnym rozvojom či zdravotníctvom.<br />
Presnejšie povedané takíto odborníci existujú,<br />
avšak väčšinou pracujú v takých slovenských<br />
alebo maďarských výskumných inštitúciách,<br />
ktoré sa v rámci daného vedného odboru<br />
nezaoberajú etnickými/národnostnými aspekt−<br />
mi skúmanej problematiky.<br />
Keď sme týchto prevažne mladých ľudí<br />
oslovili, spočiatku ich zadanie prekvapilo.<br />
Nezdala sa im zvlášt<strong>na</strong> ani tak požiadavka,<br />
aby v rámci svojho odboru a<strong>na</strong>lyzovali uda−<br />
losti uplynulých pätnástich rokov z pohľadu<br />
maďarskej menšiny – to považovali z <strong>na</strong>šej<br />
strany za prirodzený zámer, skôr sa čudovali<br />
<strong>na</strong>d tým, že sa <strong>na</strong> nich s takýmto zadaním<br />
doteraz ešte nikto neobrátil.<br />
Ich druhá reakcia však už bola skeptická.<br />
Jed<strong>na</strong>k sa ukázalo, že v jednotlivých vedných<br />
odboroch je uplatnenie „menšinového hľadi−<br />
ska“ vážnym problémom. Keď hovoríme o<br />
južnom <strong>Slovensku</strong>, väčšinou myslíme <strong>na</strong><br />
oblasti obývané maďarským obyvateľstvom,<br />
hoci v južných okresoch Slovenska žije viac<br />
obyvateľov slovenskej národnosti ako maďar−<br />
skej. Jedine v okresoch Du<strong>na</strong>jská Streda a Ko−<br />
márno prekračuje obyvateľstvo maďarskej<br />
národnosti podiel obyvateľstva slovenskej ná−<br />
rodnosti (83,3 % a 69,1 %). V dôsledku reor−<br />
ganizácie územno−správneho členenia vládou<br />
Vladimíra Mečiara roku 1996 sa postavenie<br />
maďarskej menšiny ešte viac skomplikovalo (a<br />
zhoršilo): ak berieme do úvahy dovtedajších<br />
38 okresov, v 26,3 % z nich predstavoval<br />
podiel maďarskej menšiny viac ako 20 %, po<br />
zmenách realizovaných roku 1996 však zo 79<br />
nových okresov len 16,5 % patrilo do tejto<br />
kategórie. Čiastočná úprava územno−správne−<br />
ho členenia prijatá roku 2001 v období vlády<br />
Mikuláša Dzurindu tiež nepriniesla pre maďar−<br />
skú menšinu zásadnú zmenu k lepšiemu.<br />
Na druhej strane sme museli uz<strong>na</strong>ť, že<br />
v istých špecifických odboroch nie sú k dis−<br />
pozícii také údaje, ktoré by umožnili a<strong>na</strong>lýzu<br />
danej sféry z „národnostného aspektu“.<br />
Po vytvorení nových územnosprávnych<br />
celkov sa všetky dôležitejšie štatistické zisťo−<br />
vania spracúvajú v členení <strong>na</strong> kraje, resp. za<br />
Slovenskú republiku ako celok., Z týchto úda−<br />
jov je však možné zistiť len to, aký je vzťah
Change language