Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Maďarské národnostné školstvo<br />
239<br />
odborných škôl, resp. tried bola zrušená che−<br />
mická priemyslovka v Bratislave, poľnohos−<br />
podárska škola v Tor<strong>na</strong>li a pedagogická škola<br />
v Leviciach. Medzitým vznikla jed<strong>na</strong> priemy−<br />
selná stredná odborná škola v Hurbanove.<br />
Na <strong>Slovensku</strong> vznikli v deväťdesiatych<br />
rokoch súkromné a cirkevné stredné odborné<br />
školy. Roku 2002 bolo 36 takýchto škôl, kde<br />
sa v 204 triedach učilo 4 327 žiakov.<br />
Maďarská národnostná menši<strong>na</strong> za 13 rokov<br />
zriadila len 2 súkromné stredné odborné školy<br />
(+ 2 zmiešané), kde sa v 16 triedach učí 291<br />
žiakov. Maďarská menši<strong>na</strong> teda znova nevyu−<br />
žila možnosť zriadiť pre maďarskú mládež<br />
súkromné a cirkevné stredné odborné školy.<br />
K uvedenému patrí aj to, že ešte aj roku<br />
2002 existuje len 8 stredných odborných škôl<br />
s vyučovacím jazykom maďarským. V ško−<br />
lách s vyučovacím jazykom slovenským alebo<br />
v školách s tzv. spoločným riaditeľstvom sa<br />
v triedach vytvorených pre maďarské deti<br />
vyučuje po maďarsky často už iba predmet<br />
maďarský jazyk a literatúra. Roku 1995 bolo<br />
22 takýchto škôl, dnes ich je už len 16.<br />
Možno teda konštatovať, že rozvoj stred−<br />
ného odborného vzdelávania maďarskej ná−<br />
rodnostnej menšiny (tak v oblasti štátnych<br />
ako aj súkromných a cirkevných škôl) je po−<br />
pri rozvoji takéhoto vzdelávania <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
celkom mizivý.<br />
Znova môžeme povedať len to, že maďar−<br />
ská národnostná menši<strong>na</strong> nebola schopná akti−<br />
vizovať svoje vnútorné modernizačné rezervy.<br />
2.2.4.3. Stredné odborné učilištia<br />
V období rokov 1990 a 1996 <strong>na</strong>stali v organi−<br />
zácii, riadení, obsahovej i formálnej stránke<br />
výučby <strong>na</strong> stredných odborných učilíšť pod−<br />
statné zmeny. V mnohých prípadoch ostali<br />
školy patriace pod jednotlivé rezorty bez maji−<br />
teľa, bolo ich potrebné transformovať do nové−<br />
ho organizačného a právneho rámca. Spolo−<br />
čenské a hospodárske zmeny si vyžiadali<br />
štrukturálne zmeny aj v stredných odborných<br />
učilištiach. V záujme riešenia tejto situácie boli<br />
prijaté nové zákony a <strong>na</strong>riadenia. Zároveň pod−<br />
statne vzrástol dopyt po stredoškolskom vzde−<br />
laní ukončenom maturitou, resp. znížila sa prí−<br />
ťažlivosť stredných odborných učilíšť. (V ďal−<br />
šom budeme pod pojem stredné odborné uči−<br />
lište zahrňovať rov<strong>na</strong>ko odborné učilištia, ako<br />
aj stredné odborné učilištia).<br />
Vývoj odborného vzdelávania maďarskej<br />
menšiny vykazuje v porov<strong>na</strong>ní s celoštátnymi<br />
údajmi v mnohých aspektoch tiež protichod−<br />
né tendencie.<br />
A) V období pred zmenou režimu komu−<br />
nistické stranícke orgány venovali veľkú po−<br />
zornosť vzdelávaniu robotníckych profesií a<br />
z ponuky stredných škôl <strong>na</strong>vštevovalo <strong>na</strong>jviac<br />
mladistvých práve stredné odborné učilištia.<br />
Ešte aj roku 1990 mali stredné odborné uči−<br />
lištia viac žiakov než gymnáziá a stredné<br />
odborné školy spolu. Do roku 2002 <strong>na</strong>stala<br />
zme<strong>na</strong> a <strong>na</strong> gymnáziách a stredných odbor−<br />
ných školách sa už učilo o viac než 50 tisíc<br />
žiakov viac ako <strong>na</strong> stredných odborných uči−<br />
lištiach. Zároveň sa však v stredných odbor−<br />
ných učilištiach zvyšoval počet žiakov, ktorí<br />
končili štúdium maturitou.<br />
Kvôli silnej tradícii odborného vzdeláva−<br />
nia založenej za minulého režimu neprekva−<br />
puje fakt, že sieť stredných odborných učilíšť<br />
v pomere k počtu obyvateľov je ešte aj dnes<br />
<strong>na</strong>jhustejšia spomedzi všetkých typov stred−<br />
ných škôl (tabuľka 25).<br />
Veľmi nízky je však počet stredných odbor−<br />
ných učilíšť s vyučovacím jazykom maďar−<br />
ským, veď počet obyvateľov maďarskej národ−<br />
nosti pripadajúcich <strong>na</strong> jednu takú školu bol<br />
roku 1991 94 549, čo je skoro šesťkrát viac<br />
ako celoslovenský priemer a ešte aj roku 2002<br />
je to štyrikrát viac. Šanca príslušníkov maďar−<br />
skej národnostnej menšiny dostať sa <strong>na</strong> stredné<br />
odborné učilište s vyučovacím jazykom maďar−<br />
ským je menšia ako celoštátny priemer <strong>na</strong>priek<br />
tomu, že do roku 2001 sa počet obyvateľov<br />
maďarskej národnosti pripadajúcich <strong>na</strong> jednu<br />
školu poskytujúcu maďarské alebo čiastočné<br />
maďarské vzdelávanie číslom 15 309 už priblí−<br />
žil k priemernému počtu obyvateľov pripadajú−<br />
cich <strong>na</strong> jednu školu (14 384). Ak však vychá−<br />
dzame z toho, že maďarské stredoškolské od−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language