Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Predslov<br />
23<br />
Vladimíra Mečiara, v Čechách Občanská<br />
demokratická stra<strong>na</strong> pod vedením Václava<br />
Klausa. Česko−slovenské rozpory sú v tom<br />
čase už <strong>na</strong>toľko vyhrotené (<strong>na</strong> jar 1990<br />
k tomu prispievajú spory o oficiálny názov<br />
štátu a podobu štátneho z<strong>na</strong>ku, potom spory<br />
o text novej federálnej ústavy, <strong>na</strong>vyše, 17.<br />
júla 1992 Slovenská národná rada schvaľuje<br />
Deklaráciu o zvrchovanosti a 1. septembra<br />
prijíma Ústavu Slovenskej republiky), že 26.<br />
augusta 1992 sa Václav Klaus a Vladimír<br />
Mečiar v Brne dohodnú <strong>na</strong> termíne rozdele−<br />
nia Českej a Slovenskej federatívnej republi−<br />
ky. Výsledkom týchto procesov je vznik<br />
samostatnej Slovenskej republiky 1. januára<br />
1993.<br />
Za uplynulé obdobie sa zmenou režimu<br />
v Československu zaoberali desiatky publiká−<br />
cií, no doteraz si ani jed<strong>na</strong> rozsiahlejšia štú−<br />
dia nestanovila za cieľ popísať, akú úlohu pri−<br />
tom zohrala maďarská menši<strong>na</strong> <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
Je pritom nesporné, že <strong>na</strong>jmä v prvých mesia−<br />
coch po páde komunizmu mala <strong>na</strong> priebeh<br />
udalostí z<strong>na</strong>čný vplyv. Úlohu maďarskej men−<br />
šiny spomí<strong>na</strong>jú domáce i zahraničné publiká−<br />
cie len marginálne a často len z priloženej<br />
fotodokumentácie sa stáva zrejmým, že aj<br />
známi maďarskí umelci a intelektuáli <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> boli aktívnymi účastníkmi udalos−<br />
tí. V prípade zahraničných publikácií je to aj<br />
pochopiteľné, veď ich autori sa pri svojej<br />
práci opierajú predovšetkým o české a slo−<br />
venské zdroje.<br />
Roku 1995, v období vrcholu vlády<br />
Vladimíra Mečiara, sa v Nadácii Sándora<br />
Máraiho zrodila myšlienka, že treba <strong>na</strong>písať<br />
súhrnnú správu o stave slovenskej spoločnos−<br />
ti. V tom čase sa Slovensko už dávno vzdia−<br />
lilo od zahraničnopolitických a vnútropolitic−<br />
kých cieľov vytýčených v novembri a decem−<br />
bri <strong>1989</strong>. Šanca pripojiť sa k Európskej únii a<br />
NATO sa znížila <strong>na</strong> minimum. Politici zápa−<br />
doeurópskych krajín a USA sledovali kroky<br />
Mečiarovej vlády, ktoré sa v žiadnom prípa−<br />
de nedali považovať za demokratické, s čoraz<br />
väčším skepticizmom.<br />
Publikácia Slovensko 1995: Súhrnná sprá−<br />
va o stave spoločnosti, ktorú vydala Nadácia<br />
Sándora Máraiho roku 1996, ako aj jej neskôr<br />
publikovaná anglická verzia, mala doma<br />
i v zahraničí obrovský ohlas. Recenzie<br />
vyzdvihovali predovšetkým fakt, že v krajine<br />
<strong>na</strong>ozaj existuje skupi<strong>na</strong> ináč zmýšľajúcich<br />
intelektuálov, ktorá je schopná problémy<br />
Slovenska presne diagnostikovať a znázorniť<br />
objektívnym spôsobom obraz situácie <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> po rozpade Československa –<br />
<strong>na</strong>staviac tým slovenskej spoločnosti nedefor−<br />
mované zrkadlo. Publikácia zároveň obsaho−<br />
vala dôležité informácie aj pre zahraničných<br />
odborníkov, potenciálnych investorov, podni−<br />
kateľov. Napriek tomu, že väčši<strong>na</strong> autorov<br />
nepatrila k sympatizantom Mečiarovej vlády,<br />
ani vláde lojálni oponenti nedokázali polemi−<br />
zovať s ich závermi a konštatáciami.<br />
Jednotlivé štúdie, a<strong>na</strong>lyzujúce rozličné oblas−<br />
ti spoločenského a hospodárskeho života sa<br />
totiž opierali o oficiálne údaje a známe fakty.<br />
Súhrnná správa o stave spoločnosti v roku<br />
1995 a jej každoročné pokračovania, ktoré<br />
vydáva Inštitút pre verejné otázky, sa stali<br />
<strong>na</strong>jčítanejšími a <strong>na</strong>jcitovanejšími knihami<br />
o <strong>Slovensku</strong> v zahraničí. Už vtedy sa ukáza−<br />
la potreba vydať podobnú súhrnnú správu aj<br />
o maďarskej menšine <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
Parlamentné voľby roku 1998 z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li<br />
zásadný zvrat v živote krajiny. Mečiarovský<br />
režim vystriedala proeurópsky orientovaná<br />
Dzurindova vláda, ktorá potrebu reforiem<br />
deklarovala nielen slovne, ale vzala <strong>na</strong> seba<br />
aj bremeno spojené s prechodnými ťažkosťa−<br />
mi a nepopulárnymi opatreniami pri ich rea−<br />
lizácii. Výsledkom týchto s<strong>na</strong>žení bolo to, že<br />
európska a euroatlantická integrácia sa pre<br />
Slovensko opäť stali reálne dosiahnuteľnými<br />
cieľmi.<br />
Na prekvapenie mnohých toľko kritizova−<br />
né strany vládnej koalície, okrem jednej,<br />
dosiahli dobrý výsledok aj v parlamentných<br />
voľbách roku 2002. Integračný proces začatý<br />
roku 1998 mohol teda pokračovať. V marci<br />
<strong>2004</strong> sa Slovenská republika stala členom<br />
NATO a 1. mája <strong>2004</strong> (spolu s ďalšími devia−<br />
timi kraji<strong>na</strong>mi) sa pričlenila k Európskej únii.<br />
Prvý zväzok <strong>na</strong>mi predkladanej práce<br />
súhrnne spracúva bohaté udalosti spoločen−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language