Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
226 Béla László<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
tendencia v počte žiakov maďarskej národ−<br />
nosti <strong>na</strong>vštevujúcich slovenskú základnú<br />
školu, a to v percentuálnom aj absolútnom<br />
vyjadrení. Podľa štatistických údajov od roku<br />
1996 táto tendencia už nepokračuje.<br />
Relatívny nárast počtu žiakov <strong>na</strong>vštevujú−<br />
cich základné školy s vyučovacím jazykom<br />
maďarským môžeme dokumentovať aj tým, že<br />
kým v období rokov 1990 až 2002 klesol<br />
počet žiakov základných škôl maďarskej<br />
národnosti o 17 351, teda o 26,82 %, zatiaľ<br />
počet detí učiacich sa po maďarsky klesol len<br />
o 9 058, čiže o 18,71 %. V tom istom obdo−<br />
bí klesol počet žiakov základných škôl maďar−<br />
skej národnosti <strong>na</strong>vštevujúcich školy s vyučo−<br />
vacím jazykom maďarským o 9 741, čiže<br />
o 20,47 %, ale počet žiakov základných škôl<br />
maďarskej národnosti vzdelávajúcich sa po<br />
slovensky klesol v podstatne vyššej miere, o<br />
7 610, čiže o 44,48 %. K zníženiu počtu žia−<br />
kov maďarskej národnosti prispeli teda maďar−<br />
skí žiaci <strong>na</strong>vštevujúci školy s vyučovacím<br />
jazykom slovenským 43,86 percentami<br />
<strong>na</strong>priek tomu, že ich percentuálne zastúpenie<br />
sa pohybuje niečo <strong>na</strong>d 20 %. Bude zaujímavé<br />
v <strong>na</strong>sledujúcich rokoch sledovať, či 1,63 per−<br />
centný pokles počtu týchto žiakov v rokoch<br />
2001 a 2002 <strong>na</strong>z<strong>na</strong>čuje trvalý trend. Ak je to<br />
pravda, tak je to možné pripísať predovšetkým<br />
vplyvu podpory poskytovanej zahraničným<br />
Maďarom maďarským štátom, prípadne aj<br />
pôsobeniu európskych integračných procesov.<br />
Na základe a<strong>na</strong>lýzy štatistických údajov sa<br />
dajú ťažko vysvetliť rozdiely medzi údajmi<br />
o žiakoch maďarskej národnosti v školských<br />
štatistických ročenkách a údajmi o vekovej<br />
skupine (5 – 14) žiakov základných škôl<br />
maďarskej národnosti zo sčítania obyvateľov.<br />
Prejavuje sa to tým, že žiakov základných<br />
škôl maďarskej národnosti je viac, ako by ich<br />
malo byť podľa zastúpenia príslušnej vekovej<br />
skupiny obyvateľstva. Tento jav je možné<br />
pozorovať od roku 1995. Príčinou môže byť<br />
okrem iného aj to, že pri sčítaní obyvateľov<br />
roku 2001 bolo zaevidovaných s maďarskou<br />
národnosťou menej žiakov základných škôl,<br />
ako pri zápise do školy. Ďalšia príči<strong>na</strong> môže<br />
tkvieť v tom, že „ubúdanie“ maďarskej men−<br />
šiny sa spomalilo, prípadne aj zastavilo.<br />
Napokon k tomuto neobvyklému štatistické−<br />
mu javu môže prispieť aj uvedenie žiakov<br />
rómskeho pôvodu z vyšších vekových skupín<br />
medzi žiakmi maďarskej národnosti. (Korekt−<br />
né overenie tejto hypotézy však môže pos−<br />
kytnúť len hlbšie skúmanie.) Keďže je návšte−<br />
va základnej školy povinná, tu sa ani scho−<br />
dok, ani prebytok nedá hodnotiť ako pozitív−<br />
ny jav z hľadiska maďarskej menšiny.<br />
V obciach, kde tvoria z<strong>na</strong>čnú časť obyva−<br />
teľov maďarskí Rómovia, je možné pozorovať<br />
aj taký jav, že rodičia zapisujú svoje deti<br />
kvôli veľkému počtu rómskych žiakov<br />
v maďarskej škole radšej do školy slovenskej.<br />
Za takýchto okolností ani prípadné mimoriad−<br />
ne výsledky <strong>na</strong>daných žiakov alebo podpora<br />
zvonku neprinášajú úspechy v oblasti zápisu<br />
do škôl s vyučovacím jazykom maďarským.<br />
Je potrebné sa pripraviť aj <strong>na</strong> určité nové sku−<br />
točnosti, ktoré môžu v náväznosti <strong>na</strong> procesy<br />
európskej integrácie postaviť do protikladu<br />
vzdelávanie v materinskom jazyku a zotrva−<br />
nie v rodnej zemi. Zmýšľanie maďarskej men−<br />
šiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, ktorá žije pozdĺž dlhých<br />
slovensko−maďarských hraníc, sa môže uberať<br />
aj takým smerom, že po skončení základnej<br />
školy s vyučovacím jazykom maďarským <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> zapíšu rodičia svoje dieťa <strong>na</strong> stred−<br />
nú školu v Maďarsku. Veľká časť týchto detí<br />
však bude pravdepodobne rozširovať rady tej<br />
inteligencie, ktorá je pre maďarskú menšinu<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> stratená.<br />
Priaznivé zmeny v štatistických údajoch<br />
škôl, tried a žiakov vzťahujúcich sa <strong>na</strong> základ−<br />
né vzdelávanie v maďarskom jazyku možno<br />
pravdepodobne pripísať viacerým faktorom.<br />
Jedným z nich môže byť aj to, že sa znížila<br />
závislosť maďarskej menšiny, aj konkrétnych<br />
jednotlivcov od štátnej moci. Identita prísluš−<br />
níkov maďarskej menšiny sa v neustá−<br />
lom zápase o svoje práva, o svoje školy, posil−<br />
nila. Demokratické procesy a posilnenie prv−<br />
kov samosprávnosti v spoločnosti vytvárajú<br />
väčší priestor k tomu, aby aj maďarská komu−<br />
nita žila svojským spoločenským, kultúrnym,
Change language