Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

More documents

Recommendations

Info

224 Béla László József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie. tried a žiakov z tohto dôvodu teda nie je pot− rebné brať do úvahy. A) Najprv preskúmame hustotu siete základných škôl, čiže počet základných škôl v korelácii s celkovým počtom obyvateľstva v rokoch sčítania obyvateľov. Tak napríklad roku 1991 pripadá jedna škola s vyučovacím jazykom maďarským na 2 149 obyvateľov maďarskej národnosti. Ak k tomu pripočítame školy s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským (zmiešané školy), tak zistíme, že jedna základná škola, kde sa dá učiť aj po ma− ďarsky, pripadá na 1943 obyvateľov maďar− skej národnosti. Roku 1991 pripadá v celo− štátnom meradle jedna slovenská základná škola na 2 184 obyvateľov, v prípade obyva− teľov slovenskej národnosti pripadá jedna škola s vyučovacím jazykom slovenským na 2 138 obyvateľov. Ak sem pripočítame aj zmiešané školy, posledne uvedený údaj sa zmení na 2 109 (tabuľka 16). Kým do roku 2001 vzrástol na Slovensku, ale aj v prípade obyvateľov slovenskej národ− nosti počet obyvateľov pripadajúcich na jednu školu o 50 – 60 osôb (asi o 2,5 %), zatiaľ počet obyvateľov maďarskej národnosti pripa− dajúcich na jednu školu klesol o 162, resp. o 190 osôb (7,5, resp. 9,7 %). Aj tieto údaje poukazujú na to, že vo vzťa− hu k počtu obyvateľov majú obyvatelia maďarskej národnosti k dispozícii dostatočný počet základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, ba roku 2001 pripadá jedna škola na menej obyvateľov maďarskej menšiny, ako je celoštátny priemer. Tabuľka 16 Hustota siete základných škôl 65 Toto je však len jedna strana mince. Hod− novernejší obraz skutočnosti získame vtedy, ak zmienené údaje doplníme aj ukazovateľmi hustoty územného rozloženia základných škôl, resp. zohľadníme reálnu možnosť rodi− čov poslať svoje deti do školy s materinským vyučovacím jazykom v oblastiach, kde žije menšina rozptýlene. Popri uvedených faktoroch je na každom stupni školského vzdelávania veľmi podstatná aj úroveň vyučovania a existencia potrebných podmienok pre vznik kvalitných škôl. Teraz by sme chceli upozorniť na závislosť kvality od počtu žiakov. Túžba žiakov po vedomos− tiach, ich schopnosti značne ovplyvňujú dosiahnuteľnú úroveň vedomostí a schopnos− tí. Z takéhoto hľadiska môže nízky počet žia− kov v škole, resp. v jednom ročníku zname− nať v istom zmysle aj nevýhodu. B) Predchádzajúce analýzy teraz doplníme kvantitatívnymi ukazovateľmi vyjadrujúcimi situáciu vo vnútri jednotlivých typov škôl. Aj nasledujúce štatistické údaje poukazujú na to, že v základných školách s vyučovacím jazy− kom maďarským pripadá na jednu školu pod− statne menší počet tried, žiakov, resp. žiakov v jednej triede, ako je celoslovenský priemer (tabuľka 17). Tu sa počet žiakov pripadajúcich na jednu maďarskú triedu javí na prvý pohľad ako pozi− tívum, veď v triede s menším počtom žiakov sa dá pravdepodobne vyučovať na vyššej úrov− ni. Túto komparatívnu výhodu však maďarské školy nedokážu veľmi využiť. Sociálne zlože− nie žiakov, vysoká miera nezamestnanosti Na Slov. – na Slovensku, MN – maďarskej národnosti, MB – podľa podielu príslušnej vekovej skupiny by malo byť maďarskej národnosti, SCh – schodok, VS – veková skupinaVJS – s vyučovacím jazykom slovenským, VJM – s vyu− čovacím jazykom maďarským, VJS+ZM – s vyučovacím jazykom slovenským + s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským, VJM+ZM – s vyučovacím jazykom maďarským + s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským
Maďarské národnostné školstvo 225 Tabuľka 17 Kvantitatívne ukazovatele základných škôl 66 charakteristická pre južné Slovensko sú fakto− ry, ktoré nepôsobia motivačne na vzdelávanie, nepovzbudzujú k učeniu. Z pohľadu motivač− ných impulzov k učeniu sa maďarské školy – kvôli neustále sa zväčšujúcej sociálnej hetero− genite a rôznorodej skladbe žiakov v triedach – dostávajú už teraz vo viacerých regiónoch do nevýhodnej situácie. K tomu sa pridružuje aj podstatne nižší počet žiakov pripadajúcich na jednu maďarskú školu ako je celoštátny priemer a z toho vyplývajúci nižší počet tried: v maďarských školách je menej súbežných tried. Tieto údaje poukazujú aj na to, že vzras− tá počet malých maďarských základných škôl, pričom ich prevádzkovanie sa stáva ohroze− ným. Prijatím zákona č. 596/2003 sa začala druhá etapa reformy školstva. Z hľadiska základných škôl niektoré úlohy štátu prebera− jú miestne samosprávy, ktoré môžu zriaďovať i rušiť základné školy. Mnohí v tomto vidia šancu zachovania malých škôl na územiach so zmiešaným obyvateľstvom. Je badateľné, že prevádzka malých škôl nie je len otázkou vôle miestnej samosprávy: čoraz častejšie sa vyná− ra otázka hospodárnosti ako funkcie schop− nosti poskytnúť kvalitné, konkurencieschopné vzdelanie. K tomu sa pridružujú osobité prob− lémy území so zmiešaným obyvateľstvom, keď v mnohých obciach, kde celkový počet žiakov vystačí sotva na jednu triedu, by bolo treba prevádzkovať maďarskú aj slovenskú školu. Postupné znižovanie prísunu štátnych a iných podporných zdrojov skôr či neskôr prinúti prevádzkujúce samosprávy k hospo− dárnejšiemu využívaniu materiálnych pros− triedkov. Otázkou je, či budú tieto obce núte− né pasovať sa s problémami osamotene, alebo si maďarská menšina vybuduje stabilnú a kva− litnú školskú sieť na základe odborne prepra− covaných regionálnych či celoštátnych kon− cepcií. C) Ako tretiu tému preskúmame vertikál− ne i horizontálne zmeny a tendencie v základ− nom školstve charakteristické pre obdobie po zmene režimu (tabuľka 18). Predchádzajúce štatistické údaje už predznamenali niektoré závery, ktoré teraz rozoberieme podrobnejšie. Z pohľadu celkového počtu škôl na Slovensku sa napriek neustálemu, výraznému poklesu počtu žiakov (118 044) za posledných 13 rokov, počet základných škôl takmer nezme− nil. Táto skutočnosť pravdepodobne predzna− menáva ďalšiu vlnu integrácie základných škôl, keďže disponibilné prostriedky neposta− čujú na primerané financovanie škôl, ani na investičný rozvoj potrebný k zvyšovaniu úrovne výuky. Školy s vyučovacím jazykom maďarským, resp. školy prevádzkujúce aj maďarské triedy tvoria 12,35 % základných škôl na Slovensku (čiže ich podiel v celoštát− nom meradle ešte trochu vzrástol). Počet žia− kov základných škôl na Slovensku sa v obdo− bí medzi rokmi 1990 a 2002 znížil o 16,39 %, počet tried však klesol len o 1,51 %. V porovnaní s tým bol v školách s vyučova− cím jazykom maďarským – okrem iného pre väčší pokles v rámci jednotlivých vekových skupín – pokles počtu žiakov v spomínanom období väčší, 18,71 percentný. Podobne, ako to bolo v prípade detí navštevujúcich materské škôlky, aj v prípade žiakov základných škôl sa ukazuje klesajúca József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Page 1 and 2:
MAÏARI NA SLOVENSKU (1989 - 2004)
Page 3 and 4:
MAĎARI NA SLOVENSKU (1989 - 2004)
Page 5 and 6:
OBSAH KÁLMÁN PETŐCZ ÚVOD K SLOV
Page 7 and 8:
Obsah 7 14. Zhrnutie ..............
Page 9 and 10:
Obsah 9 2.3. Produkcia a mzdy .....
Page 11 and 12:
Obsah 11 BÉLA A. KIS REFORMOVANÁ
Page 13 and 14:
KÁLMÁN PETŐCZ ÚVOD K SLOVENSKÉ
Page 15 and 16:
Úvod k slovenskému vydaniu 15 na
Page 17 and 18:
Úvod k slovenskému vydaniu 17 mu
Page 19 and 20:
JÓZSEF FAZEKAS - PÉTER HUNČÍK P
Page 21 and 22:
Predslov 21 vilný prorežimový ak
Page 23 and 24:
Predslov 23 Vladimíra Mečiara, v
Page 25 and 26:
Predslov 25 sociálno−ekonomický
Page 27 and 28:
Predslov 27 na Slovensku za posledn
Page 29 and 30:
ELEONÓRA SÁNDOR ZMENA REŽIMU MA
Page 31 and 32:
Zmena režimu maďarskými očami 3
Page 33 and 34:
Page 35 and 36:
Page 37 and 38:
Page 39 and 40:
Page 41 and 42:
Page 43 and 44:
Page 45 and 46:
Page 47 and 48:
Page 49 and 50:
Page 51 and 52:
Page 53 and 54:
Page 55 and 56:
Page 57 and 58:
Page 59 and 60:
LÁSZLÓ ÖLLÖS PROGRAMY MAĎARSK
Page 61 and 62:
Programy maďarských strán 61 Slo
Page 63 and 64:
Programy maďarských strán 63 sa
Page 65 and 66:
Programy maďarských strán 65 ka,
Page 67 and 68:
Programy maďarských strán 67 pod
Page 69 and 70:
Programy maďarských strán 69 nez
Page 71 and 72:
Programy maďarských strán 71 Pod
Page 73 and 74:
Programy maďarských strán 73 ši
Page 75 and 76:
Programy maďarských strán 75 5.
Page 77 and 78:
Programy maďarských strán 77 že
Page 79 and 80:
Programy maďarských strán 79 ve
Page 81 and 82:
Programy maďarských strán 81 ný
Page 83 and 84:
Programy maďarských strán 83 EÚ
Page 85 and 86:
Programy maďarských strán 85 - r
Page 87 and 88:
Programy maďarských strán 87 25.
Page 89 and 90:
LÁSZLÓ SZARKA MENŠINOVÝ POLITIC
Page 91 and 92:
Menšinový politický pluralizmus.
Page 93 and 94:
Page 95 and 96:
Page 97 and 98:
Page 99 and 100:
Page 101 and 102:
Page 103 and 104:
Page 105 and 106:
Page 107 and 108:
Page 109 and 110:
Page 111 and 112:
Page 113 and 114:
Page 115 and 116:
Page 117 and 118:
JUDIT HAMBERGER STRANA MAĎARSKEJ K
Page 119 and 120:
Strana maďarskej koalície v slove
Page 121 and 122:
Page 123 and 124:
Page 125 and 126:
Page 127 and 128:
127 Strana maďarskej koalície v s
Page 129 and 130:
Page 131 and 132:
Page 133 and 134:
Page 135 and 136:
Page 137 and 138:
LAJOS MÉSZÁROS ČESKOSLOVENSKÝ (
Page 139 and 140:
Československý (slovenský) ústa
Page 141 and 142:
Page 143 and 144:
Page 145 and 146:
Page 147 and 148:
Page 149 and 150:
Page 151 and 152:
Page 153 and 154:
Page 155 and 156:
LÁSZLÓ GYURGYÍK ZMENY V DEMOGRAF
Page 157 and 158:
Zmeny v demografickej, sídelnej a
Page 159 and 160:
Page 161 and 162:
Page 163 and 164:
Page 165 and 166:
Page 167 and 168:
Page 169 and 170:
Page 171 and 172:
Page 173 and 174: Zmeny v demografickej, sídelnej a
Page 199 and 200: BÉLA LÁSZLÓ MAĎARSKÉ NÁRODNOS
Page 201 and 202: Maďarské národnostné školstvo
Page 207 and 208: Tabuľka 7 Vývoj počtu posluchá
Page 223: Maďarské národnostné školstvo
Page 237 and 238: Tabuľka 24 Kvantitatívne ukazovat
Page 249 and 250: Tabuľka 29 Zmeny počtu posluchá
Page 267 and 268: KÁROLY TÓTH VÝVOJ SYSTÉMU INŠT
Page 269 and 270: Vývoj systému inštitúcií maďa
Page 275 and 276:
Vývoj systému inštitúcií maďa
Page 277 and 278:
Page 279 and 280:
Page 281 and 282:
Page 283 and 284:
Page 285 and 286:
Page 287 and 288:
Page 289 and 290:
Page 291 and 292:
Page 293 and 294:
JAROSLAV KLING REGIONÁLNA POLITIKA
Page 295 and 296:
Regionálna politika a verejná spr
Page 297 and 298:
Page 299 and 300:
Page 301 and 302:
Page 303 and 304:
Page 305 and 306:
Page 307 and 308:
Page 309 and 310:
Page 311 and 312:
Page 313 and 314:
Page 315 and 316:
Page 317 and 318:
PETER PAŽITNÝ - KAROL MORVAY - SI
Page 319 and 320:
Správa o výkonnosti južných reg
Page 321 and 322:
Page 323 and 324:
Page 325 and 326:
Page 327 and 328:
Page 329 and 330:
Page 331 and 332:
Page 333 and 334:
Page 335 and 336:
Page 337 and 338:
Page 339 and 340:
Page 341 and 342:
Page 343 and 344:
Page 345 and 346:
Page 347 and 348:
Page 349 and 350:
Page 351 and 352:
Page 353 and 354:
Page 355 and 356:
Page 357 and 358:
Page 359 and 360:
Page 361 and 362:
Page 363 and 364:
Page 365 and 366:
Page 367 and 368:
Page 369 and 370:
Page 371 and 372:
PETER PAŽITNÝ ZDRAVOTNÍCTVO A ZD
Page 373 and 374:
Zdravotníctvo a zdravotný stav ob
Page 375 and 376:
Page 377 and 378:
Page 379 and 380:
Page 381 and 382:
Page 383 and 384:
Page 385 and 386:
Page 387 and 388:
Page 389 and 390:
LAJOS TUBA OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROS
Page 391 and 392:
Ochrana životného prostredia 391
Page 393 and 394:
Page 395 and 396:
Page 397 and 398:
Page 399 and 400:
Page 401 and 402:
Page 403 and 404:
BÉLA A. KIS REFORMOVANÁ KRESŤANS
Page 405 and 406:
Reformovaná kresťanská cirkev na
Page 407 and 408:
Page 409 and 410:
Page 411 and 412:
Page 413 and 414:
GYÖRGY HERDICS - JÁNOS ZSIDÓ RÍ
Page 415 and 416:
Rímskokatolícka cirkev 415 vo svo
Page 417 and 418:
Rímskokatolícka cirkev 417 maďar
Page 419 and 420:
Rímskokatolícka cirkev 419 staros
Page 421 and 422:
Rímskokatolícka cirkev 421 val v
Page 423 and 424:
JÓZSEF LISZKA INŠTITUCIONÁLNE Z
Page 425 and 426:
Inštitucionálne zázemie vedy a v
Page 427 and 428:
Page 429 and 430:
Page 431 and 432:
SÁNDOR VARGA CSEMADOK Kľúčové
Page 433 and 434:
Csemadok 433 Maďari. Spočiatku pr
Page 435 and 436:
Csemadok 435 prívržencov reforiem
Page 437 and 438:
Csemadok 437 Kvarda až do roku 200
Page 439 and 440:
JENŐ GÖRFÖL ĽUDOVÉ UMENIE, FOL
Page 441 and 442:
Ludové umenie, folklór 441 Csemad
Page 443 and 444:
ATTILA LOVÁSZ MAĎARSKÁ TLAČ Kľ
Page 445 and 446:
Maďarská tlač 445 nia od vydáva
Page 447 and 448:
Maďarská tlač 447 o kúpe tlači
Page 449 and 450:
Maďarská tlač 449 tráciu zdrojo
Page 451 and 452:
Maďarská tlač 451 veskom niektor
Page 453 and 454:
Maďarská tlač 453 v dôsledku st
Page 455 and 456:
Maďarská tlač 455 Strede. Zo za
Page 457 and 458:
GÁBOR HUSHEGYI VÝTVARNÉ UMENIE,
Page 459 and 460:
Výtvarné umenie, fotografia a arc
Page 461 and 462:
Page 463 and 464:
Page 465 and 466:
Page 467 and 468:
LAJOS GRENDEL LITERATÚRA, VYDAVATE
Page 469 and 470:
Literatúra, vydavateľská činnos
Page 471 and 472:
Page 473 and 474:
Page 475 and 476:
GÉZA HIZSNYAN MAĎARSKÉ DIVADELN
Page 477 and 478:
Maďarské divadelníctvo na Sloven
Page 479 and 480:
Page 481 and 482:
Page 483 and 484:
JÓZSEF LISZKA MUZEOLÓGIA Kľúčo
Page 485 and 486:
Muzeológia 485 Matúšovej zeme (
Page 487 and 488:
KAROL J. MÉSZÁROS ŠPORT Kľúčo
Page 489 and 490:
Sport 489 chuť podporovať šport
Page 491 and 492:
Sport 491 Szabó. Neskôr sa oddiel
Page 493 and 494:
AUTORI PhDr. József Fazekas (1953)
Page 495 and 496:
Autori 495 skú službu v Trsticiac
Page 497 and 498:
Autori 497 v Marburgu. V rokoch 200
Page 499 and 500:
Autori 499 analýzou zdravotnej pol
Page 501 and 502:
Autori 501 znova pracoval ako archi
show all

Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?