Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
222 Béla László<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
pade maďarských materských škôl sú štatis−<br />
tické čísla rov<strong>na</strong>ko priaznivé.<br />
V istom zmysle z uvedených skutočností<br />
vyplýva, že <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> pripadlo v roku<br />
1990 <strong>na</strong> jednu materskú školu 2,31 tried,<br />
v roku 2002 to bolo 2,33 tried. V prípade<br />
materských škôl, v ktorých sú aj maďarské<br />
triedy, to bolo v spomí<strong>na</strong>nom období 2,01,<br />
resp. 1,49. V tých istých dvoch rokoch pri−<br />
padlo <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> <strong>na</strong> jednu materskú školu<br />
53,75, resp. 46,62 detí. V materských školách<br />
prevádzkujúcich aj maďarské triedy, bol prie−<br />
merný počet detí zúčastňujúcich sa predškol−<br />
skej výchovy v maďarskom jazyku 43,39<br />
(údaj pre rok 1990), resp. 25,43 (údaj pre rok<br />
2002). Ak by všetky deti, ktoré <strong>na</strong>vštevujú<br />
triedy s maďarským výchovným jazykom<br />
<strong>na</strong>vštevovali materskú školu s výchovným<br />
jazykom maďarským, aj vtedy by pripadlo <strong>na</strong><br />
jednu materskú školu 34,49 detí. Tieto údaje<br />
sú podstatne lepšie ako celoštátny priemer.<br />
Priemerný počet detí pripadajúcich <strong>na</strong><br />
jednu triedu materskej školy <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> bol<br />
roku 1990 23,27 a roku 2002 20,09. V tých<br />
istých dvoch rokoch <strong>na</strong>vštevovalo triedu<br />
s maďarským výchovným jazykom 21,54, resp.<br />
17,09 detí, čiže v maďarských skupinách pre−<br />
bieha predškolská výchova za priaznivejšieho<br />
počtu detí, ako je celoslovenský priemer. Nižší<br />
počet detí (3 deti) však automaticky nez<strong>na</strong>me−<br />
ná aj vyššiu úroveň predškolskej výchovy. Jej<br />
dôležitejšie komponenty tvorí vybavenosť tried,<br />
kvalifikovanosť učiteliek, starostlivosť prevádz−<br />
kovateľa, odborná náročnosť atď.<br />
Údaje zo sčítania obyvateľov roku 2001<br />
<strong>na</strong>z<strong>na</strong>čujú dramatické zníženie počtu príslušní−<br />
kov maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> za 10<br />
rokov, a to o viac ako 8 %. Úbytok osôb ma−<br />
ďarskej národnosti má v podstate dve príčiny:<br />
nižšiu pôrodnosť ako celoštátny priemer a asi−<br />
miláciu. Jednou z hlavných úloh, pred ktorou<br />
stojí maďarská menšinová komunita je práve to,<br />
aby spomalila podiel asimilácie <strong>na</strong> úbytku ma−<br />
ďarského obyvateľstva <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Výcho−<br />
diskový bod treba hľadať práve v predškolskej<br />
výchove. Pri zápise do školy totiž už nedochá−<br />
dza k podstatným zmenám (tabuľka 15).<br />
2.2.3. Základné školy<br />
Prakticky už od začiatku šesťdesiatych rokov<br />
presadzuje štát politiku tzv. integrácie, čiže<br />
zlučovania škôl. Zlučovanie však <strong>na</strong>rušilo pri−<br />
rodzene vytvorenú sieť škôl, často vyvolalo<br />
nevôľu a kritiku zo strany rodičov, a v súvis−<br />
losti s tým sa nezriedka vyplavili <strong>na</strong> povrch<br />
aj rôzne <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listické prejavy. Bezpros−<br />
tredne pred zmenou režimu chcelo minister−<br />
stvo školstva zmierniť vzniknuté <strong>na</strong>pätie a<br />
umožnilo štátnym orgánom <strong>na</strong> nižšom stupni<br />
riadenia prehodnotiť niektoré prípady zlučova−<br />
nia škôl tak, aby sa predovšetkým <strong>na</strong> úze−<br />
miach so zmiešaným obyvateľstvom mohli<br />
opätovne otvoriť zrušené málotriedky. Vďaka<br />
tomu, ale aj vďaka zmene režimu vzrástol<br />
počet základných škôl <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> za päť<br />
rokov takmer o 180. Počet škôl s vyučovacím<br />
jazykom maďarským vzrástol vďaka týmto<br />
okolnostiam o 20 až 30, čo v relatívnom<br />
vyjadrení prevyšuje celoštátny nárast.<br />
Priaznivý vplyv uvedených procesov doka−<br />
zujú aj výsledky výskumu Slovenského štatis−<br />
tického úradu <strong>na</strong> územiach so zmiešaným<br />
obyvateľstvom z rokov 1990 a 1993, podľa<br />
ktorých sa situácia zlepšila v tom zmysle, že<br />
deti majú väčšiu možnosť <strong>na</strong>vštevovať školu<br />
s materinským vyučovacím jazykom v mieste<br />
svojho bydliska. 64 77 % opýtaných maďarskej<br />
národnosti dalo v tomto smere roku 1990<br />
pozitívnu odpoveď, pričom roku 1993 to bolo<br />
už 85 %. Ako zaujímavosť spomeňme, že<br />
podľa respondentov sú vzdelávacie možnosti<br />
<strong>na</strong> základných školách s vyučovacím jazykom<br />
maďarským ešte stále horšie ako v prípade slo−<br />
venských škôl, zároveň však 90 %, resp. 92 %<br />
respondentov slovenskej národnosti považova−<br />
lo možnosť vzdelávania v materinskom jazyku<br />
menšín za pozitívum.<br />
Pri a<strong>na</strong>lýze štatistických údajov vzťahujú−<br />
cich sa <strong>na</strong> základné školy musíme zohľadniť<br />
tú skutočnosť, že v danom prípade ide<br />
o povinnú školskú dochádzku, ako aj to, že<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sa v druhej polovici deväťde−<br />
siatych rokov predĺžila povinná školská<br />
dochádzka o jeden rok. Zvyšovanie počtu
Change language