Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
22 József Fazekas – Péter Hunčík<br />
vydavateľstva Tatran, z ktorej potom 1. janu−<br />
ára 1969 vzniká Vydavateľstvo kníh a časopi−<br />
sov Madách. 5. marca 1949 bol založený<br />
Csemadok (Kultúrny spolok maďarských pra−<br />
cujúcich v Československu, od r. 1966 Kul−<br />
túrny zväz maďarských pracujúcich v Česko−<br />
slovensku), ktorý vykonával činnosť do<br />
novembra <strong>1989</strong> ako jediná povolená masová<br />
organizácia maďarskej menšiny v Českoslo−<br />
vensku. Roku 1950 začí<strong>na</strong> činnosť maďarské<br />
oddelenie Dedinského divadla a v roku 1952<br />
vzniká Maďarské oblastné divadlo v Ko−<br />
márne.<br />
Jedným z výz<strong>na</strong>mných výdobytkov<br />
Pražskej jari 1968 bolo aj prijatie ústavného<br />
záko<strong>na</strong> číslo 144. z 27. októbra. V zmysle<br />
odseku 1 tohto záko<strong>na</strong> sú okrem českého<br />
a slovenského národa štátotvornými subjektmi<br />
aj maďarská, nemecká, poľská a ukrajinská<br />
(rusínska) národnosť, ktorým sa podľa odseku<br />
3 záko<strong>na</strong> zaručuje právo <strong>na</strong> vzdelávanie<br />
v materinskom jazyku, právo <strong>na</strong> všestranný<br />
kultúrny rozvoj, právo používať ich jazyk<br />
v úradnom styku <strong>na</strong> území obývanom prí−<br />
slušnou menšinou, právo združovať sa<br />
v národnostných kultúrnych a spoločenských<br />
organizáciách ako i právo vydávať tlač a roz−<br />
širovať a prijímať informácie v ich jazyku.<br />
V období normalizácie sa postupne rušia<br />
takmer všetky výdobytky demokratizačného<br />
procesu. Československo bolo do obdobia<br />
zmeny režimu roku <strong>1989</strong> jednou z <strong>na</strong>jdogma−<br />
tickejších krajín socialistického bloku.<br />
Najvýz<strong>na</strong>mnejším kritikom režimu sa stalo<br />
opozičné hnutie známe pod názvom Charta<br />
77. Roku 1978 vznikol pod vedením Miklósa<br />
Durayho Výbor <strong>na</strong> ochranu práv maďarskej<br />
menšiny v Československu, ktorý sa ako jedi−<br />
ná maďarská organizácia odvážil postaviť <strong>na</strong><br />
ochranu ľudských práv maďarskej menšiny<br />
v Československu.<br />
V tejto situácii zastihla obyvateľstvo kraji−<br />
ny zme<strong>na</strong> režimu.<br />
17. novembra <strong>1989</strong> si pražskí vysokoško−<br />
láci <strong>na</strong> obrovskej protestnej demonštrácii pri−<br />
pomenuli udalosti z roku 1939, keď fašistickí<br />
okupanti v Prahe a v Brne popravili 9 vyso−<br />
koškolákov, 1200 študentov zatkli a odvliekli<br />
do koncentračných táborov a <strong>na</strong> Hitlerov prí−<br />
kaz zavreli všetky české vysoké školy.<br />
Skutočným cieľom demonštrácie 17. novem−<br />
bra <strong>1989</strong> však bol protest proti komunistické−<br />
mu režimu. Povolenú študentskú demonštrá−<br />
ciu polícia brutálne rozoh<strong>na</strong>la a viacero štu−<br />
dentov zranila. Okamžite sa začali masové<br />
demonštrácie <strong>na</strong> protest proti zásahu policaj−<br />
ných orgánov. Husákovský režim, ktorý bol<br />
považovaný za skalopevný, sa pod vplyvom<br />
masových demonštrácií prakticky za niekoľko<br />
dní zrútil ako domček z karát. 18. novembra<br />
vznikla v Šali <strong>na</strong> ochranu práv maďarskej<br />
menšiny Maďarská nezávislá iniciatíva, 19.<br />
novembra vzniklo pražské Občanské fórum<br />
a 20. novembra Verejnosť proti násiliu – tieto<br />
dve hnutia koordinovali demonštrácie<br />
v Čechách, resp. <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
Od tohto momentu sa udalosti vyvíjajú<br />
veľmi rýchlo. Masové demonštrácie sú <strong>na</strong><br />
dennom poriadku, 27. novembra ochromuje<br />
krajinu dvojhodinový všeobecný štrajk,<br />
následne Federálne zhromaždenie ruší ústav−<br />
ný článok o vedúcej úlohe komunistickej stra−<br />
ny v spoločnosti, zo svojich funkcií odstupu−<br />
jú vedúci tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš a<br />
predseda Slovenskej národnej rady Viliam<br />
Šalgovič, predseda federálnej vlády Ladislav<br />
Adamec odvoláva z funkcie predsedu sloven−<br />
skej vlády Pavla Hrivnáka. 10. decembra po<br />
vymenovaní novej federálnej vlády v čele s<br />
Mariánom Čalfom (v nej sú už komunisti<br />
v menšine) odstupuje z funkcie prezident<br />
republiky Gustáv Husák, 28. decembra je za<br />
predsedu Federálneho zhromaždenia zvolený<br />
Alexander Dubček a 29. decembra sa prezi−<br />
dentom republiky stáva Václav Havel. 8. – 9.<br />
jú<strong>na</strong> 1990 sa ko<strong>na</strong>jú prvé slobodné parla−<br />
mentné voľby v Československu po viac ako<br />
štyridsiatich rokoch.<br />
Po voľbách sa však politická stabilita<br />
rýchlo <strong>na</strong>rúša: <strong>na</strong>jsilnejší vládny subjekt,<br />
Verejnosť proti násiliu, vyslovuje <strong>na</strong> jar 1991<br />
nedôveru premiérovi Vladimírovi Mečiarovi,<br />
v dôsledku čoho sa hnutie čoskoro rozpadá <strong>na</strong><br />
dve časti. Parlamentné voľby roku 1992<br />
vyhráva <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> Hnutie za demokratic−<br />
ké Slovensko (HZDS) pod vedením
Change language