Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Maďarské národnostné školstvo<br />
219<br />
(46 768 osôb) príslušníkov maďarskej menši−<br />
ny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> v období medzi rokom 1991<br />
a 2001 je predovšetkým dôsledkom asimilá−<br />
cie. Potvrdzujú to aj <strong>na</strong>sledujúce dve štatis−<br />
tické a<strong>na</strong>lýzy.<br />
Ak sledujeme percentuálne zastúpenie<br />
osôb maďarskej národnosti podľa vekových<br />
skupín v porov<strong>na</strong>ní k celkovému obyvateľ−<br />
stvu, ako aj ich relatívny pokles vykázaný<br />
medzi dvoma ostatnými sčítaniami ľudu,<br />
môžeme prísť k záveru, že v rokoch 1980 –<br />
1991 kleslo <strong>na</strong>príklad vo vekovej skupine 5 –<br />
9−ročných percentuálne zastúpenie osôb<br />
maďarskej národnosti z 9,49 % <strong>na</strong> 8,81 %, čo<br />
je úbytok 0,68 %, v rokoch 1991 – 2001 bol<br />
pokles z 8,81 % <strong>na</strong> 7,36 %, čo predstavuje<br />
úbytok 1,45% (tabuľky 10 a 11). Dá sa to<br />
vysvetliť tým, že v deväťdesiatych rokoch sa<br />
zrýchlilo tempo asimilácie, resp. oproti osem−<br />
desiatym rokom sa znížila pôrodnosť. Ešte<br />
jasnejšie dokazuje mieru asimilácie v prípade<br />
danej vekovej skupiny úbytok, ktorý <strong>na</strong>stal o<br />
desať rokov (obdobie sčítania obyvateľov).<br />
Tak <strong>na</strong>príklad roku 1991 tvorilo <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
vekovú skupinu 5 – 9−ročných 442 586 osôb,<br />
táto skupi<strong>na</strong> sa do roku 2001 (tvoriac teraz<br />
skupinu 15 – 19−ročných) zredukovala <strong>na</strong><br />
440 003 osôb, čo predstavuje úbytok 2 483<br />
osôb, čiže pokles o 0,58 %. V prípade maďar−<br />
skej menšiny došlo k poklesu z 39 012 osôb<br />
<strong>na</strong> 36 784 osôb, čo predstavuje úbytok 2 228<br />
osôb, čiže 5,71 % (tabuľka 12). 58<br />
Štatistické údaje v tabuľke 12 potvrdzujú<br />
aj to, že k asimilácii nedochádza len pri <strong>na</strong>ro−<br />
dení dieťaťa určením jeho národnosti rodičmi,<br />
ale aj v dospelosti, v rámci každej vekovej<br />
skupiny, aj keď tu je miera asimilácie nižšia.<br />
Zdá sa, že bude zaujímavé porov<strong>na</strong>ť zmeny<br />
asimilačných tendencií <strong>na</strong> základe štatistic−<br />
kých údajov za tri ostatné obdobia sčítania<br />
obyvateľov (tabuľka 13).<br />
Tieto údaje svedčia o tom, že v osemde−<br />
siatych rokoch sa z pohľadu maďarskej menši−<br />
ny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> odohrali ďalšie priaznivé pro−<br />
cesy, vďaka ktorým sa asimilácia nedá potvr−<br />
diť štatistickými údajmi. Môžeme to chápať aj<br />
tak, že v tomto období sa asimilácia Maďarov<br />
zastavila. V deväťdesiatych rokoch však<br />
poklesol počet príslušníkov maďarskej menši−<br />
ny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> viac ako o 8 %, čiže v mno−<br />
hých ohľadoch priaznivé vývinové tendencie<br />
predchádzajúceho desaťročia, ktoré sa prejavi−<br />
li aj v školstve, nepokračovali, ba vo viace−<br />
rých oblastiach došlo k výraznému regresu.<br />
Ak vychádzame z toho, že v demokratických<br />
podmienkach môže v porov<strong>na</strong>ní s minulosťou<br />
aj maďarská menši<strong>na</strong> v oveľa väčšej miere<br />
vytvárať, formovať svoj vlastný osud, tak<br />
môžeme skonštatovať, že túto možnosť nevyu−<br />
žila, nedokázala zaktivizovať disponibilné<br />
modernizačné rezervy v prospech väčšieho<br />
rozmachu svojej vzdelanostnej úrovne.<br />
A <strong>na</strong>pokon <strong>na</strong> základe údajov sčítania<br />
obyvateľov uvádzame percentuálne podiely<br />
príslušníkov obyvateľov maďarskej národnosti<br />
podľa vekových skupín, v porov<strong>na</strong>ní s celo−<br />
slovenskými štatistickými údajmi – použijúc<br />
princíp lineárnej extrapolácie údajov pre jed−<br />
notlivé roky medzi dvoma sčítania obyvateľov<br />
(tabuľka 14).<br />
Percentuálne údaje v tabuľke 14 vzťahujú−<br />
ce sa <strong>na</strong> rok 2002 a <strong>na</strong> rok 2003 sú odhadmi<br />
založenými <strong>na</strong> extrapolácii medziročných<br />
hodnôt predchádzajúcich 10 rokov, ktorých<br />
presnosť je možé posúdiť až <strong>na</strong> základe úda−<br />
jov <strong>na</strong>jbližšieho sčítania obyvateľov roku<br />
2011. Vo vzťahu k týmto percentuálnym úda−<br />
jom teraz pristúpime k podrobnej a<strong>na</strong>lýze<br />
školského vzdelávania maďarskej menšiny <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>.<br />
2.2.2. Materské školy<br />
V deväťdesiatych rokoch bola maďarská men−<br />
ši<strong>na</strong> nútená brániť voči vládnej moci školské<br />
vzdelávanie vo svojom materinskom jazyku.<br />
V tomto období sa otázka predškolskej vý−<br />
chovy dostala akoby do tieňa školského vzde−<br />
lávania. Možno ani teraz, keď už uplynulo<br />
niekoľko rokov od obdobia ohrozenia existen−<br />
cie maďarských škôl, sa predškolskej výcho−<br />
ve nedostáva toľkej pozornosti maďarskej po−<br />
litickej a odbornej komunity, akú by si zaslú−<br />
žila. Je to paradox, veď počet detí <strong>na</strong>vštevu−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language