Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
216 Béla László<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
pad, a to prípad učiteľa Bélu Agócsa z Trstíc,<br />
ktorý nebol ochotný vystaviť vysvedčenia žia−<br />
kov len v štátnom jazyku, dostal sa preto do<br />
konfliktu s riaditeľom a s <strong>na</strong>driadenými orgán−<br />
mi, čo žiaľ <strong>na</strong>pokon viedlo k jeho prepusteniu.<br />
Toto všetko sa stalo už po opätovnom povo−<br />
lení dvojjazyčných vysvedčení. (Béla Agócs<br />
spáchal 9. mája 2001 samovraždu.)<br />
Maďarská menši<strong>na</strong> <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> musela za<br />
posledných desať rokov zviesť snáď <strong>na</strong>jurput−<br />
nejšie „boje“ práve za zachovanie svojich<br />
škôl. Konflikty ostatných desiatich rokov<br />
zanechali v spoločnosti hlboké rany, a mali <strong>na</strong><br />
činnosť národnostných škôl negatívny dopad.<br />
2.1.4. Ako ďalej<br />
Po parlamentných voľbách roku 1998 sa čle−<br />
nom novovzniknutej vládnej koalície stala aj<br />
Stra<strong>na</strong> maďarskej koalície. Pod tlakom kom−<br />
promisov bola nútená zrieknuť sa niektorých<br />
svojich dôležitých politických cieľov. V oblas−<br />
ti školstva sa jej však podarilo zahrnúť do<br />
programu vlády svoj <strong>na</strong>jdôležitejší predvoleb−<br />
ný sľub. Pomerne rýchlo sa jej podarilo zme−<br />
niť, resp. zrušiť právne predpisy, ktoré mali vo<br />
vzťahu k maďarským školám a vzdelávaniu v<br />
maďarskom jazyku diskrimi<strong>na</strong>čný charakter.<br />
Roku 1999 bolo opätovne povolené vedenie<br />
celej pedagogickej dokumentácie v dvoch<br />
jazykoch, dvojjazyčné sú vysvedčenia, <strong>na</strong><br />
ministerstve školstva sa zriaďuje samostatné<br />
oddelenie národnostného školstva. Čiastočne<br />
sa upravuje problém jazyka prijímacích skú−<br />
šok <strong>na</strong> stredné školy a prijímajú sa aj iné opat−<br />
renia, ktoré úplne eliminujú diskrimi<strong>na</strong>čné<br />
opatrenia voči školám s vyučovacím jazykom<br />
maďarským. Vzdelávanie v maďarskom jazyku<br />
sa stáva plne rovnocennou a rešpektovanou<br />
súčasťou školského systému <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
Vďaka politike novej vlády Slovenská re−<br />
publika vyrova<strong>na</strong>la svoje zaostávanie z pred−<br />
chádzajúceho obdobia a 1. mája <strong>2004</strong> sa stala<br />
členom Európskej únie. Prinieslo to so sebou<br />
harmonizáciu všetkých stupňov školstva s<br />
európskym právnym poriadkom. V európskom<br />
vzdelávacom priestore bude maďarské národ−<br />
nostné školstvo <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> čeliť novým<br />
výzvam. Prísnym európskym kritériám bude<br />
musieť odpovedať úroveň výuky, ako aj hos−<br />
podárska efektivita prevádzkovania škôl. V<br />
novej Európe sa totiž budú viesť diskusie<br />
o charaktere školskej politiky, či už väčšino−<br />
vej alebo menšinovej, práve týmto spôsobom.<br />
Výz<strong>na</strong>mným faktorom dobiehania rozvinutej−<br />
ších regiónov Európskej únie sú aj zmeny<br />
spoločenských očakávaní smerom k výchov−<br />
no−vzdelávaciemu systému, vrátane národnost−<br />
ného školstva. Politické s<strong>na</strong>hy menšinového<br />
spoločenstva sa už v blízkej budúcnosti musia<br />
upriamiť <strong>na</strong> mobilizáciu rezerv využiteľných<br />
<strong>na</strong> modernizáciu národnostného školstva.<br />
Dokáže si maďarská menši<strong>na</strong> <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
vytvoriť náskok voči väčšinovému národu pri<br />
generovaní túžby po vzdelávaní, ďalšom vzde−<br />
laní, rekvalifikácii V prípade maďarskej men−<br />
šiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, ktorá je v dobrej politickej<br />
pozícii, by sa tento modernizačný rozvoj mal<br />
urýchľovať, podporovať prostriedkami štátnej<br />
školskej politiky. Ako <strong>na</strong> to poukazujú aj a<strong>na</strong>−<br />
lýzy v <strong>na</strong>sledujúcich častiach tejto štúdie, v<br />
prípade maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
samotná školská samospráva nedokáže moder−<br />
nizačné rezervy promptne aktivizovať. Nevyh−<br />
nutné sú aj podnety zo strany celoštátnych<br />
orgánov. (Tu <strong>na</strong>črtnutým problémom menši−<br />
nového školstva sa z perspektívy spoločného<br />
európskeho vzdelávacieho a vedecko−výskum−<br />
ného priestoru podrobne venuje okrem iných<br />
aj Tamás Kozma. 55 )<br />
2.2. Stav maďarského národnostného škol−<br />
stva <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> po zmene režimu<br />
V čase zmeny režimu charakterizovali maďar−<br />
ské školstvo <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> pomerne priaznivé<br />
rozvojové tendencie (pozri kapitolu 1. 2). Tak<br />
<strong>na</strong>príklad v oblasti stredného školstva pred−<br />
stavoval v rokoch 1980 – 1990 schodok<br />
medzi percentuálnym podielom študentov<br />
maďarskej národnosti a percentuálnym<br />
podielom príslušnej vekovej skupiny osôb<br />
maďarskej národnosti v porov<strong>na</strong>ní s celoštát−<br />
nymi ukazovateľmi viditeľne klesajúcu ten−
Change language