Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Maďarské národnostné školstvo<br />
215<br />
národnostných menšín a etnických skupín <strong>na</strong><br />
vzdelanie v ich jazyku) za podmienok stano−<br />
vených zákonom. 52<br />
Ku koncu volebného obdobia, <strong>na</strong> jar 1998,<br />
už bola zreteľne citeľná atmosféra blížiacich sa<br />
parlamentných volieb. Členovia vládnej koalí−<br />
cie sa cítili čoraz menej viazaní koaličnou<br />
zmluvou. Nezhody vo vnútri vládnej koalície<br />
sa Slovenská národná stra<strong>na</strong> ešte raz pokúsila<br />
využiť v prospech zavedenia alter<strong>na</strong>tívneho<br />
vyučovania, čo chcela dosiahnuť zmenou škol−<br />
ského záko<strong>na</strong>. Pravdepodobne počítala s tým,<br />
že slovenské strany budú vplyvom blížiacich<br />
sa volieb v tejto záležitosti ústupčivejšie, v<br />
záujme získania <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listických hlasov.<br />
Návrh SNS smeroval k zmene záko<strong>na</strong><br />
číslo 29 z roku 1984 o sústave základných a<br />
stredných škôl, ktorý v odseku (1) § 3 stano−<br />
vuje: „Výchova a vzdelávanie sa uskutočňujú<br />
v slovenskom jazyku. Občanom českej,<br />
maďarskej, nemeckej, poľskej a ukrajinskej<br />
(rusínskej) národnosti sa v rozsahu primera−<br />
nom záujmom ich národného rozvoja zabez−<br />
pečuje právo <strong>na</strong> vzdelanie v ich jazyku“. 53<br />
Predkladatelia citovaný text záko<strong>na</strong> <strong>na</strong>vr−<br />
hovali pozmeniť takto:<br />
Vyučovacím jazykom v školách podľa toh−<br />
to záko<strong>na</strong> je štátny jazyk Slovenskej republiky.<br />
Občanom patriacim k národnostným men−<br />
šinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje<br />
okrem práva <strong>na</strong> osvojenie si štátneho jazyka<br />
právo <strong>na</strong> vzdelanie v ich jazyku podľa ich<br />
záujmu zriadením škôl alebo tried v školách<br />
a) s ich vyučovacím jazykom, pričom sa<br />
v nich povinne vyučujú v štátnom jazyku<br />
predmety slovenský jazyk a literatúra, dejepis,<br />
zemepis alebo geografia<br />
b) v ktorých sa v rozsahu stanovenom roz−<br />
vrhom hodín a podľa obsahu vymedzenom<br />
učebným plánom vyučujú niektoré predmety<br />
v ich jazyku a niektoré predmety v štátnom<br />
jazyku, pričom sa predmety uvedené v odse−<br />
ku 2 písm. a), ak sú v učebnom pláne, vyu−<br />
čujú v štátnom jazyku<br />
c) s vyučovaním ich jazyka.<br />
Tento návrh záko<strong>na</strong> je ešte prísnejší, ako<br />
bol návrh záko<strong>na</strong> z roku 1993, <strong>na</strong>koľko nepo−<br />
voľuje pre národnostné menšiny samostatné<br />
školy s materinským vyučovacím jazykom, čo<br />
je v rozpore s článkom 34 odseku 2 a) ústa−<br />
vy, ktorý priznáva občanom patriacim k<br />
národnostným menšinám a etnickým skupi−<br />
nám právo <strong>na</strong> vzdelanie v ich jazyku. V sku−<br />
točnosti sú všetky tri <strong>na</strong>vrhované formy škôl<br />
alter<strong>na</strong>tívne, len škola definovaná pod písme−<br />
nom b) je „alter<strong>na</strong>tívnejšia“ ako škola pod<br />
písmenom a), škola pod písmenom c) je zas<br />
„alter<strong>na</strong>tívnejšia“ ako škola pod b).<br />
S<strong>na</strong>ha o zavedenie alter<strong>na</strong>tívnych škôl<br />
<strong>na</strong>riadením ministerstva <strong>na</strong>rážalo dovtedy<br />
popri protestoch občanov aj <strong>na</strong> ústavné a<br />
zákonné prekážky. Schválením návrhu záko<strong>na</strong><br />
by sa vytvorili zákonné možnosti <strong>na</strong> zavede−<br />
nie len alter<strong>na</strong>tívnych škôl. Pozmeňovací<br />
návrh k školskému zákonu Národná rada<br />
<strong>na</strong>pokon neprijala.<br />
Počas celej histórie maďarskej menšiny <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> dostávali žiaci vo svojich školách<br />
dvojjazyčné vysvedčenia. Podľa odseku 3 §4<br />
záko<strong>na</strong> o štátnom jazyku z roku 1995 „celá<br />
pedagogická dokumentácia sa vedie v štátnom<br />
jazyku“. 54 Odvolávajúc sa <strong>na</strong> citovanú časť<br />
záko<strong>na</strong> ministerstvo v roku 1997 zakázalo<br />
vydávanie dvojjazyčných vysvedčení, čo<br />
vyvolalo ďalšie protesty, veď podľa §1 odseku<br />
4 toho istého záko<strong>na</strong> „Zákon neupravuje pou−<br />
žívanie jazykov národnostných menšín a<br />
etnických skupín. Používanie týchto jazykov<br />
upravujú osobitné zákony“. V tomto prípade<br />
však odpor maďarskej komunity už nebol taký<br />
jednotný ako predtým. Vo väčšine škôl s vyu−<br />
čovacím jazykom maďarským boli vydané<br />
jednojazyčné vysvedčenia.<br />
Viacerí riaditelia, ktorí jednojazyčné vy−<br />
svedčenia vydať odmietli, boli odvolaní. Mo−<br />
hutnejšie protestné akcie <strong>na</strong> podporu odvola−<br />
ných riaditeľov sa ko<strong>na</strong>li len <strong>na</strong> dvoch ško−<br />
lách, a to v Búči a v Bátorových Kosihách.<br />
Proti odvolaniu riaditeľov Lajosa Vargu a<br />
Ferenca Nováka sa spojili rodičia, učitelia a<br />
postavili sa za nich aj miestne samosprávy.<br />
Problém dvojjazyčných vysvedčení sa vyriešil<br />
uspokojivo až roku 1999 po zmene vlády.<br />
Dodnes však existuje jeden nevyriešený prí−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language